Pozorne sledované voľby v nemeckom Sasku-Anhaltsku vyhrala s veľkým náskokom pravicovo extrémistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 43,8 percenta voličských hlasov. Zdrvujúcu porážku utrpela doteraz vládnuca Kresťanskodemokratická únia. Jej podpora klesla o viac ako polovicu, na 17,5 percenta. Volebná účasť dosiahla rekordných takmer 80 percent.
Napriek historickej výhre s veľkým náskokom AfD nemá väčšinu, a preto situácia v novom krajinskom parlamente môže, ale nemusí byť komplikovaná. Aby zostavila vládu, bude potrebovať aspoň tichú podporu jednej ďalšej strany.
Tou by mohlo byť Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktoré získalo päť mandátov. Ide, na rozdiel od AfD, o silne ľavicovú stranu. Majú však rovnaký postoj napríklad k migrácii.
Podrobnosti o víťazstve AfD vo vysielaní Slovenského rozhlasu priniesla redaktorka Anna Sípososová:
Paradox s migráciou
Za výsledkom je podľa sociológov v prvom rade migrácia. Ľudia, ktorí AfD volili, ju výrazne spájali s obavami o bezpečnosť a kontrolu hraníc.
Paradoxne je Sasko-Anhaltsko spolkovou krajinou s takmer najnižším počtom migrantov v porovnaní s ostatnými. Má zhruba dva milióny ľudí, najväčšie mestá sú Magdeburg a Halle. Vznikla po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
Podľa prieskumov má AfD celkovo na území bývalého východného Nemecka približne dvojnásobnú podporu oproti západnému Nemecku. Sasko-Anhaltsko patrí k najchudobnejším regiónom, trápi ho vysoký odchod mladých ľudí.
Nemecko je federálny štát, takže právomoci sú rozdelené medzi spolkovú vládu v Berlíne a jednotlivé spolkové krajiny. Tie majú rozsiahle kompetencie napríklad v školstve, kultúre a vnútornej bezpečnosti. Prostredníctvom svojich vlád sú zastúpené aj v Spolkovej rade, ktorá sa podieľa na schvaľovaní časti spolkových zákonov. Sasko-Anhaltsko v nej má štyri z celkových 69 hlasov.
Spolková vláda naopak rozhoduje najmä o zahraničnej a obrannej politike, veľkej časti hospodárskych a sociálnych záležitostí, zodpovedá za migráciu či menovú politiku.
