Na hlavný obsah

Najväčší výrobca hnojív na Slovensku obmedzil výrobu čpavku. Dôvodom sú vysoké ceny plynu

Problémy s plynom mal pritom podnik aj v minulosti.

Nápis Duslo vo výrobnom závode Duslo Šaľa.
Nápis Duslo vo výrobnom závode Duslo Šaľa. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Najväčší výrobca hnojív na Slovensku Duslo Šaľa od marca tlmí výrobu čpavku. Príčinou sú podľa zástupcov spoločnosti vysoké ceny plynu na svetových trhoch. Amoniak je pritom hlavnou surovinou na výrobu hnojív.

„Bojíme sa vyrábať čpavok na sto percent z plynu, ktorý je dvojnásobne drahší ako za posledné tri roky,“ vyhlásil podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Emil Macho.

„Aktuálne ceny plynu na európskom trhu prevyšujú 70 eur za megawatthodinu, čo je najviac od prelomu rokov 2022 a 2023, teda od veľkej krízy,“ objasnil analytik a šéfredaktor portálu Energie-portal.sk.

Problémy s plynom mal pritom podnik aj v minulosti. Napríklad plynová kríza v roku 2009, keď Rusko pre spor s Ukrajinou na dva týždne privrelo kohútik a slovenské podniky vrátane Dusla museli povinne znížiť odber.

Ďalšie problémy sa objavili na prelome rokov 2021 – 2022. V dôsledku energetickej krízy a extrémneho nárastu cien plynu muselo Duslo opäť prechodne utlmiť výrobu.

Drahý plyn a pribúdajúce regulácie

Cena plynu sa od začiatku roka postupne vyšplhala na spomínaných 70 eur za megawatthodinu. Duslo tak muselo opäť pristúpiť k obmedzeniu výroby čpavku na technické minimum. Hnojivá, ktoré sa z neho vyrábajú, tak dražejú. Podľa analytika za to však môže nielen drahý plyn, ale aj pribúdajúce regulácie.

Vladimír Hanula radí poľnohospodárom s nákupom hnojív či osív na siatie. Dôvody, prečo ceny hnojív na zakladanie budúcoročnej výroby narástli, vidí nielen v blokáde Hormuzského prielivu, ktorý predražuje plyn. Príčinou sú aj špekulácie obchodníkov.

„Ceny do Európy sú vyššie o desať až pätnásť percent, za čo kupujú hnojivá vo svete iní. A druhá úroveň je zvyšovanie cien v Európe skrz to, aké dane, odvody a uhlíkové clá od tohto roku platíme v Európskej únii,“ uviedol riaditeľ oddelenia hnojív a osív a chémie Arimex Vladimír Hanula.

Práve uhlíkové clá a odvody, ktoré mali chrániť európsky trh, tak momentálne spôsobujú problémy. Pri dovoze niektorých prísad do hnojív sa pre ne pripláca od 40 do 125 eur za tonu, a výrobu v Európe zase predražuje plyn.

Obmedzeniu výroby v Duslo Šaľa sa v Správach venoval redaktor Boris Novotňák:

Zdroj: STVR

Úrodu komplikuje aj sucho

„Keď ste niekedy vyrábali hnojivá z 35-eurového plynu a teraz vyrábate zo 70-eurového plynu, tak úplne prirodzene musíme aj zdražovať,“ vysvetlil Emil Macho.

Zdražovanie prichádza v období, kedy pestovatelia zakladajú novú úrodu. Okrem hnojív ju komplikuje aj sucho. Pestovatelia preto zvažujú, čo zasadia.

„Chýbajú stovky milimetrov vlahy naprieč regiónmi. Všetci budú teraz zvažovať, hodnotiť a nejakým spôsobom prezieravo sa nastavia na ten budúci rok, ale vždy treba niečo vypestovať,“ informovala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Pomôcť znížiť ceny hnojív by mohli aj dotácie od štátu a Európskej komisie. „Celkovo dostanú poľnohospodári v súvislosti s rastom cien hnojív a energií takmer 20 miliónov eur, je to 19,7 milióna. Z toho tých 6,5 ide z rezervného fondu komisie, ten zostatok ide priamo zo štátneho rozpočtu,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD).

S cenami energií pre priemysel vrátane Dusla Šaľa by zase mali pomôcť dotácie od štátu. Či budú a v akej výške, rozhodnú až rokovania o budúcoročnom štátnom rozpočte.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika