Demokrati získali v amerických voľbách väčšinu. Pre Donalda Trumpa to znamená, že od januára budúceho roka bude čeliť v Kongrese demokratickej väčšine. O tom, čo sa môže zmeniť v praktickom fungovaní americkej politiky a či môžu demokrati Trumpovi zabrániť presadzovať jeho program v zahraničnej politike, sme sa rozprávali s odborníkom na medzinárodné vzťahy z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Jaroslavom Ušiakom.
Medzinárodné vzťahy aj dynamika vládnutia vo Washingtone sa podľa neho zmenia. Kým Donald Trump mal doteraz väčšinu, ktorá schvaľovala rozpočty, nominácie alebo colnú politiku, od januára budúceho roka s tým bude koniec.
Z výsledkov je možné predpokladať, že Demokrati budú mať okolo 250 kresiel v Snemovni reprezentantov a získajú väčšinu aj v Senáte. Podľa Ušiaka to bude v praxi znamenať brzdy pre Biely dom.
V prvom rade to budú peniaze, keďže v americkom systéme drží peňaženku v rukách Kongres. Ušiak to uviedol na príklade, že ak bude chcieť prezident Trump financovať armádu, nákupy zbraní alebo zahraničné operácie bez demokratov, nedostane na to ani dolár.
O tom, ako sa výsledky volieb odrazia na politike USA, sme sa v relácii Správy 24 rozprávali s odborníkom na medzinárodné vzťahy Jaroslavom Ušiakom:
Druhou stopkou by bol Senát. Po novom totiž dokáže zablokovať Trumpove nominácie na veľvyslancov, ministrov či federálnych sudcov.
Tretím problémom budú vyšetrovacie výbory. Demokrati získajú právo predvolávať svedkov. Víťazi volieb už teraz avizujú, že plánujú vyšetrovanie rodinných firiem Donalda Trumpa a chcú sa zamerať aj na aktivity miliardára Elona Muska.
Americký prezident má ako hlavný veliteľ obrovské ústavné právomoci v zahraničnej politike. Demokratom odkázal, že sa stane „pánom veta“ a ich zákony bude vetovať. To zabráni demokratom, aby ho úplne odstavili. Čo však môžu urobiť, je, že mu dokážu výrazne zúžiť manévrovací priestor a vynútiť si od neho kompromisy.
Rozdielne metódy
Predstavy o smerovaní zahraničnej politiky USA sa medzi Donaldom Trumpom, republikánmi a demokratmi rôznia. Ako uviedol Ušiak, hlavný rozdiel je v metódach.
Donald Trump sa na to podľa neho pozerá optikou sily a možno okamžitým ziskom: „Princíp niečo za niečo, bez ohľadu na to, či ide o spojenca alebo o diktátora,“ uviedol. Demokrati podľa neho viac veria medzinárodnému právu a spolupráci a koordinácii so spojencami.
Demokratická strana sa mení, odrazom sú aj výsledky volieb do Kongresu USA. Ušiak ozrejmil, že dáta, ktoré sú k dispozícii, ukazujú, že mladí americkí voliči alebo voliči do 35 rokov dávajú zahraničnú politiku na koniec svojich priorít. Ich záujem a pozornosť skôr smeruje na dostupnosť bývania, ceny potravín, palív či zdravotnú starostlivosť.
