Pamätaj živý na obete boja, na utrpenie padlých pomysli, ako šli do ohňa a do príboja, za tvoje sny a tvoje pomysly. Toto je apel spisovateľa Jána Kostru, aby sme pamätali na vojnové tragické udalosti, ktoré sa odohrali na Slovensku.
Jednu z nich pripomína aj pamätník na ceste z Banskej Bystrice do Brezna. Masové vraždenie sa udialo po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) v januári 1945 a ešte dnes z neho idú zimomriavky.
Pôvodne na mieste dnešného pamätníka stál závod na výrobu vápna. Práve tento areál na rozhraní obcí Ráztoka a Nemecká sa stal miestom vojnových zločinov.
K prvým hromadným popravám došlo 4. januára 1945. Tragický osud tu postihol ľudí židovskej a rómskej národnosti aj mnohých členov zahraničných misií, ktoré tu pôsobili počas povstania. Smrť tu našli aj miestni obyvatelia, ktorí pomáhali povstalcom.
„Zabíjanie prebiehalo v priestore vápenky, kde ľudí priviezli na vrch pece, strieľali ich do zátylku a hádzali do haseného vápna. Telá zhoreli v hasenom vápne a následne popol, ktorý zostal aj s ostatkami, rozsypali do neďalekej rieky Hron,“ priblížil historik Múzea SNP Lukáš Volentier.
Dodal, že dodnes nepoznáme presné číslo zavraždených ľudí. „Môžeme polemizovať o číslach okolo 500 až 900 obetí,“ povedal.
Za vraždenie dostávali 300 korún denne
Po potlačení SNP nacisti väznili vojakov, partizánov, civilistov aj rasovo prenasledovaných vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Keď sa naplnila až na približne 2 500 väzňov, začali ich hromadne vraždiť. Po masakroch v Kremničke, kde v novembri 1944 zahynulo takmer 750 ľudí, pokračovali popravy v Nemeckej. Podieľali sa na nich príslušníci Einsatzkommanda 14 a Hlinkovej gardy z Považskej Bystrice.
„Gardistov, ktorí robili strážnu službu a podieľali sa aj na vraždení, ubytovali v Nemeckej počas niekoľkých dní. Vybrali si jeden z najhrdších domov – dom doktora Kindernaya. Už tam bývala len jeho manželka a či chcela, alebo nechcela, musela ich ubytovať. Ľudia spomínajú, že títo gardisti večer prišli do hostinca a vypili viac alkoholu a údajne sa chválili, čo sa tu dialo,“ vysvetlil kronikár obce Nemecká Martin Lokša.
„Bolo to na príkaz nemeckej strany, kde Slováci pohotovostných Hlinkových gárd chceli ukázať, že sú verní. Preto ponúkli priestor vápenky v Nemeckej, ktorá bola ideálnym priestorom na zbavenie a zahladenie stôp týchto hrozných činov. Gardisti za čin, ktorý páchali, za každý deň dostali 300 korún, plus to, čo ukradli obetiam tesne pred ich smrťou,“ priblížil historik Volentier.
O pamätníku, ktorý pripomína hrozné udalosti v Nemeckej, v relácii Slovensko v obrazoch informovala redaktorka Zuzana Ševčíková:
Nie každý bol potrestaný
Mnoho gardistov bolo v roku 1958 postavených pred súd. „Mnohí z nich skončili popravou a niektorí dostali tresty okolo 20 rokov. Nie každého postihol trest. Niektorí sa skrývali v zahraničí,“ doplnil Volentier.
Tragické januárové dni z roku 1945 dnes pripomína expozícia Múzea SNP v Nemeckej. Približuje osudy obetí prostredníctvom ich každodenných a osobných vecí.
„Návštevník môže vidieť unikátne zbierkové predmety, ktoré boli odňaté niektorým príslušníkom pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Niektoré sa našli pri exhumáciách v Kremničke,“ priblížil historik.
„V druhej časti expozície návštevníkovi prezentujeme udalosti represálií na prelome rokov 1944 a 1945 od východu až na západ. Je prezentované celé Slovensko. Návštevník si tak môže uvedomiť, že sa nediali len na strednom Slovensku, kde prebiehalo povstanie, ale bolo to od západu až na východ,“ vysvetlil Volentier.
Replika pece
Súčasťou areálu je aj replika pece. Pôvodná, ktorá je mementom udalostí, sa nedochovala. Neďaleko od pamätníka sa nachádza aj súsošie, ktoré pripomína besnenie, ktoré sa udialo v Nemeckej.
Vápenná pec získala neblahú prezývku a označuje sa aj ako 47. pec tábora Auschwitz Birkenau v Osvienčime. Pamätník v Nemeckej s kľačiacou ženou pred plameňom z pece postavili v roku 1958, teda v rovnakom roku, ako popravili niektorých odsúdených za tento vojnový zločin.
