Počas leta ho vidno pobehovať a hvízdať vo vysokých nadmorských výškach. Približne polovicu roka je však zalezený v nore a spí. Svišť vrchovský patrí medzi naše chránené a ohrozené druhy a je jedným zo živočíchov, ktoré sa ukladajú na zimný spánok už v októbri.
V jednej nore zimuje celá svištia rodina: samica, samec aj mláďatá. „Predtým, ako idú spať, si vchod zazátkujú takým štuplíkom. Posledný jedinec prejde vetracími otvormi,“ opísal zoológ Peter Urban.
Na prežitie zhruba polročnej hibernácie si počas zvyšku roka tvoria tukové zásoby. Prejedajú sa napríklad horskými rastlinami a trávami.
„Tuk u svišťa môže tvoriť až tretinu celkovej váhy, to znamená, že na konci leta alebo začiatkom jesene môžu mať dospelé samce okolo osem kilogramov,“ prezradil expert na ochranu šeliem Branislav Tám.
Svišť má takzvaný pravý spánok, čo znamená, že jeho tep sa môže znížiť až na päť úderov za minútu a jeho telesná teplota na štyri až osem stupňov Celzia.
„Zakaždým, keď sa zmení srdcová frekvencia a nádych-výdych, znižuje aj výdaj celkovej energie,“ pokračoval Tám.
Zimnému spánku svišťov sa v Správach venovali redaktorky Vanda Pittnerová a Melánia Ďuríková:
Prebudia sa v apríli
Po zimnom spánku sa prebudia zhruba v polovici apríla. A práve vtedy je pre nich dôležité, aby turisti dodržiavali uzávery chodníkov, ktoré napríklad vo Vysokých Tatrách platia od začiatku novembra do konca mája.
„Prebieha reprodukcia a tá je veľmi dôležitá z hľadiska toho, ako bude populácia fungovať, teda koľko tam bude mláďat,“ uviedol Urban.
Aj keď odborníci nemajú presné údaje o jeho počte, dlhodobo sledujú pokles populácie. Správa TANAP upozorňuje, že miestami pozorujú aj zánik kolónií.
„Môžu to byť lavíny, prudké lejaky, ktoré vytopia nory. Potom sú to aktivity človeka, ktoré sú načasované v nevhodnom termíne, ako napríklad práve na jar počas vyhrabávania sa zo snehu,“ dodal Urban.
Svišť vrchovský tatranský je jediným cicavcom na Slovensku, ktorý je zaradený medzi kriticky ohrozené druhy.
