V Novom Meste nad Váhom postavili krematórium. Na Slovensku ich doteraz fungovalo sedem, pričom na Považí, ani v celom Trenčianskom kraji, nebolo žiadne. Pohrebným službám, respektíve samosprávam, najčastejšie chýba vhodný priestor. Obavy ľudí v susedstve krematória už vďaka novým technológiám nevnímajú.
Zosnulých v Trenčianskom kraji doteraz vozili na kremáciu aj sto kilometrov. Najbližšie boli krematóriá v Nitre, Bratislave či Žiline. Okrem poplatkov za cestu pozostalí riešili aj čas, kedy sa im urna vrátila späť.
„Videla som aj také doklady, že mesiac, dva týždne až mesiac,“ povedala riaditeľka krematória Jana Muthová.
Kým v minulosti prevládalo pochovávanie do zeme, dnes sa trend prikláňa ku kremácii. „Už mladšie ročníky preferujú, myslím si že, neviem ako štatisticky, to stúplo 50 na 50,“ uviedla Muthová.
Prvému krematóriu v Trenčíne sa v Správach z regiónov venovala redaktorka STVR Gabriela Stoklasová:
Výstavba krematória má svoje zákonné limity. V stometrovom ochrannom pásme sa nemôže stavať. V okolí tohto novomestského vznikne pietne zázemie.
„Kolumbárium, urnový háj a prírodný cintorín, ktoré je teda do budúcna, čo sa týka ekologicky, najlepší variant,“ ozrejmila Muthová.
Nový cintorín aj v Trenčíne
S vybudovaním nového cintorína, ktorého súčasťou bude aj krematórium, počítajú aj v Trenčíne. „My už veľa času nemáme. V tejto chvíli je to tak, že pochovávať môžeme do konca roku 2028, niekedy 2029, aby sme ešte zvládli s nejakými urnovými stenami. V roku 2029 až 2030 už budeme musieť mať nový cintorín,“ zhodnotil primátor mesta Trenčín Richard Rybníček.
Donedávna mali ľudia obavy z výstavby krematória najmä pre znečistenie životného prostredia. Aj to novomestské však už pracuje s najnovšími technológiami a dokonca nemá ani komín.
„Dym, ktorý vychádza z pece, ide do dopaľovacej pece, kde sa nám emisie strácajú a je to veľmi ekologický proces,“ vysvetlil vedúci technickej sekcie krematória Viliam Muth.
