Jedným z dôvodov, prečo sa voľby do vyšších územných celkov (VÚC) a obecných samospráv konajú v jeden deň, bolo aj zvýšenie volebnej účasti. Takéto spojené voľby sa prvý raz konali v roku 2022. Účasť vo voľbách do VÚC sa vtedy zvýšila o štrnásť percent na 43,74 percenta. V komunálnych voľbách dosiahla 46,19 percenta, čo oproti roku 2018 predstavovalo pokles o 2,5 percenta.
Volebná účasť vyjadruje podiel voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili. Zaznamenáva sa na základe počtu vydaných obálok k celkovému počtu oprávnených voličov, ktorí sú zapísaní v zoznamoch.
Na voľbách v októbri 2022 sa podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR zúčastnilo 2 059 800 voličov. Šéf ŠÚ Peter Peťko vtedy uviedol, že cieľ zvýšiť účasť v krajských voľbách, ktorým sa argumentovalo pri rozhodovaní o súbehu dvoch volieb, sa naplnil.
Voľby do samosprávnych krajov patrili od svojho vzniku medzi najmenej populárne. Účasť na nich až do roku 2022 nikdy nebola vyššia ako 30 percent.
„Samosprávne kraje sú voličom vzdialenejšie a pre ľudí majú nejasné kompetencie,“ vysvetlil v roku 2022 tradične nižšiu účasť v župných voľbách volebný geograf Tibor Madleňák.
„V komunálnych voľbách býva tradične účasť okolo 50 percent. Voliči často volia kandidátov, ktorých osobne poznajú a vedia zhodnotiť ich pôsobenie alebo potenciál, a to najmä v menších obciach či mestách,“ dodal. Volebný geograf tak považuje spojenie práve týchto dvoch volieb za logické.
Odborník na regionálnu politiku Alexander Onufrák vyjadril presvedčenie, že spojenie volieb pomôže zvýšiť účasť najmä v krajských voľbách.
Dôležitosť pre demokraciu
Výška účasti pritom priamo odzrkadľuje demokratickú silu mandátu. Čím viac oprávnených voličov sa zúčastní volieb, tým širšiu časť spoločnosti zvolený kandidát reprezentuje výsledok.
Voľby sú zároveň jedným z hlavných nástrojov, ktorými občania môžu rozhodovať o veciach verejných aj o tom, kto bude hospodáriť s verejnými peniazmi. Mimoriadny význam má preto účasť práve v komunálnych a župných voľbách.
V nich sa rozhoduje o otázkach, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život ľudí, napríklad o miestnych cestách, školách, sociálnych službách, verejnej doprave či rozvoji regiónov. Pri nízkej účasti môže o vedení obce alebo kraja rozhodnúť pomerne malá časť jeho obyvateľov.
