Dedina Vysoká nad Kysucou s 2 500 obyvateľmi je typická kysucká kopaničiarska obec v okrese Čadca a má byť na čo pyšná. Hudobné dedičstvo regiónu tu zhromaždili pod jednu strechu a majú tu aj veľmi netradičnú rozhľadňu.
„Najvyššou stavbou v každej dedinke je kostolná veža, ktorá tróni vo výšinách nad všetkými strechami. Nápad vznikol, že ponúknuť ľuďom, obyčajnému človeku, dostať sa hore na vežu a umožniť im pohľad na vlastnú obec,“ uviedol starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha.
Do veže kostola svätého Matúša vo Vysokej nad Kysucou mali po stáročia prístup len farár a zvonár. Dnes sa však jej dvere otvárajú všetkým – domácim i turistom.
„Veža je celá z kameňa. Pripomína zvnútra hradnú vežu. Počas rekonštrukcie sa nám podarilo nájsť aj rôzne železné artefakty. Srdcia starých zvonov, ktoré nenávratne počas prvej svetovej vojny z kostola zmizli. Toto všetko návštevník nájde vystavené priamo vo veži,“ opísal starosta.
Schodisko vás dovedie do zvonice na samom vrchu veže. Tam môžete bezpečne vyzrieť z každého obloka do všetkých svetových strán.
Zvuk kostolných zvonov
„Pri pohľade z okna nie je možno vidieť nejaké významné zaujímavé body, ale je to naozaj veľmi pôsobivý pohľad na kysuckú krajinu a vôbec na našu obec. Dovolím si tvrdiť, že je to jediná kostolná veža starého kostola na Kysuciach, ktorá je sprístupnená verejnosti,“ priblížil Anton Varecha.
Pozornosť pútajú aj kostolné zvony, ktoré odbíjajú každých 15 minút – v ich blízkosti znie všetko celkom inak.
„V kostolnej veži sa nachádzajú štyri zvony. Najstarší, pamiatkovo chránený, je z roku, kedy bol postavený kostol – 1768. Bol uliaty v Bratislave Jánom Ernestom Christelim, ako je to aj napísané na samotnom zvone,“ informoval farár František Mikuláš.
„Druhý najstarší zvon je z roku 1877. Počas prvej svetovej vojny rekvírovali zvony na vojenské účely. Dva zvony boli zobraté a potom v roku 1922 nahradené týmito dvomi zvonmi, ktoré dopĺňa počet štyroch,“ doplnil Mikuláš.
Obec Vysoká nad Kysucou predstavila sa v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka Zuzana Ševčíková:
Keď budete vo Vysokej nad Kysucou, neobíďte ani Dom ľudovej hudby v centre obce. Spoznáte v ňom poklady – hudobné nástroje späté s regiónom Kysúc.
„V obci Vysoká nad Kysucou žije guru folklóru na Kysuciach pán Pavel Kužma so svojou manželkou Amáliou Kužmovou. Sú zakladatelia DFSU Kelčovan a celý život sa venovali ľudovej kultúre. Okrem piesní a tanca zhromažďovali aj hudobné nástroje a vytvorili úžasnú rodinnú zbierku. Tu vznikla idea, že poďme nájsť priestor, kde nástroje vystavíme pre turistov, obdivovateľov a nadšencov ľudovej hudby,“ uviedol Varecha.
Práca majstra, duša hudobníka a príbeh kraja
„Nápad vznikol od samotného autora Petra Čambalu, ktorý sa nechal inšpirovať Domom ľudovej hudby v Budapešti pri návrhu dizajnu celého priestoru,“ objasnil.
Hudobný nástroj nie je iba kus dreva, je v ňom ukrytá práca majstra, duša hudobníka a mnohokrát aj príbeh kraja, odkiaľ pochádza.
„Drvivá väčšina týchto hudobných nástrojov pochádza z obce Vysoká nad Kysucou. V obci kedysi pôsobilo viacero hudobných zoskupení. Mali sme silnú židovskú komunitu, aj dnes máme, aj sme mali silnú rómsku komunitu. Tieto komunity boli typické tým, že sa venovali hudbe,“ ozrejmil starosta Vysokej nad Kysucou.
„Hrali na svadbách, na rôznych životných príležitostiach. Hudobné nástroje, ktoré tu nájdete vystavené, nesené cimbaly, takzvané malinké, tak sa na nich aj hralo, hrali na nich židovské hudby, ale zase napríklad nájdete tu rómske hudby, vystavené violy, vystavené husle,“ priblížil.
„Vo Vysokej nad Kysucou žil a pôsobil nielen vynikajúci hudobník, ale aj vynikajúci výrobca hudobných nástrojov pán Štefan Janošec, ktorý okrem iného urobil jednostrunky husle, ale urobil aj šesťstrunové a osemstrunové husle,“ dodal Varecha.
Medzi unikáty patria aj fujara a gajdy, ktoré sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V Dome ľudovej hudby vo Vysokej nad Kysucou by mali postupne pribudnúť aj zvukové ukážky jednotlivých hudobných nástrojov. Zbierku takmer 40 exponátov ocenila aj odborná verejnosť – získala Cenu Pavla Tonkoviča, ktorú udeľuje Rada Hudobného fondu.
