Stavebná parcela v zelenej lokalite hlavného mesta a za dobrú cenu. V dobrej viere v úrady, zákony a ústavou chránené súkromné vlastníctvo sa pre jej kúpu rozhodla pani Silvia.
Lenže namiesto toho, aby si dnes popíjala kávičku na terase svojho nového rodinného domu, takpovediac sedí na zastávke. Priamo na jej pozemku totiž mesto prevádzkuje obratisko autobusov mestskej hromadnej dopravy.
Pani Vörösová v roku 2013 kúpila parcelu s výmerou 454 štvorcových metrov v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.
Na liste vlastníctva je parcela vedená ako záhrada. Keďže sa však nachádza v zastavanom území obce, majiteľka si plánovala vybaviť potrebné povolenia a chcela na nej postaviť rodinný dom. “Mám aj znalecký posudok na moje meno, že môžem postaviť rodinný dom,“ prezradila majiteľka pozemku pod obratiskom autobusov Silvia Vörösová.
V bratislavskej lokalite Briežky na takzvanej Ahojke boli v 80. rokoch minulého storočia prevažne iba záhrady a vinohrady. Už vtedy tu však premával autobus. “Samotné obratisko autobusov, ako aj zastávka vznikli na Lopeníckej ešte v roku 1980,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Obratisko v tvare malého kruhového námestia slúžilo pre linku číslo 151 do roku 2013, kedy mesto muselo dočasne spoj zrušiť. Pozemok pod ním totiž Slovenský pozemkový fond v reštitúcii vydal majiteľovi a ten ho predal pani Vörösovej.
“Vydal ho pozemkový fond ako stavebnú parcelu. Poznala som reštituentov, oni si na ňu uplatnili nárok a ja som potom ten pozemok odkúpila. Na to, že je to stavebná parcela, na to bola územnoplánovacia informácia z hlavného mesta, ktorá platí rok. Bolo tam dovolené postaviť dvojpodlažný rodinný dom,“ ozrejmila majiteľka pozemku.
Autobusy začali jazdiť po tlaku verejnosti
Podľa Bublu pani Vörösová nadobudla podiel k danému pozemku v roku 2013. “Od 20. januára 2014 tam začal znovu jazdiť autobus,“ spomínala Vörösová.
Stalo sa tak po tlaku zo strany verejnosti, ktorá v novej rozrastajúcej sa štvrti pod Kamzíkom ostala odrezaná od mesta a odkázaná na autá či pešiu turistiku. Mesto obnovilo autobusovú linku. V tom čase však ešte uvažovalo o odkúpení pozemku pod obratiskom, alebo o vybudovaní nového.
“Hovorca mesta tvrdil, že vedia, že pozemok je súkromný, že mali by ho odkúpiť alebo pretrasovať. Takže som tomu ani nevenovala pozornosť. Potom som chcela začať vybavovať prípojky, aby som si mohla vybavovať projekty. Išla som si vypýtať novú územnoplánovaciu informáciu. Tam už bolo, že pozemok nie je stavebný. Neviem, kto o tom ako rozhodol,“ povedala majiteľka pozemku.
Vtedy sa pre pani Vörösovú začal 11-ročný boj s veternými mlynmi. “Mesto stále tvrdilo, že pozemok neužíva, autobus tam jazdil. Pýtala som si od nich ročné nájomné 6-tisíc eur za rok. Oni mi stále písomne tvrdili, že pozemok neužívajú. Aj tak rozhodli, že ho budú používať. Mňa pritom nikto neoslovil,“ opísala Vörösová.
Oslovila všetky dotknuté úrady
“Vlastníčkou daného pozemku sa stala v čase, keď už na pozemku dávno bolo zriadené obratisko aj predmetná zastávka. Mesto s pani Vörösovou komunikovalo už od roku 2015,“ vyjadril sa Bubla.
Pani Vörösová oslovila všetky dotknuté úrady a rokovala i s Dopravným podnikom mesta Bratislavy. “V roku 2015 dopravný podnik potvrdil, že mesto pozemok užíva a že na základe rámcovej zmluvy na 10 rokov ho poskytuje dopravnému podniku,“ vyhlásila pani Vörösová.
Podľa pani Vörösovej v čase, keď kúpila pozemok, bol bez tiarch a v územnom pláne určený na výstavbu. Mesto však tvrdí, že ak by aj autobusová linka prestala premávať, nič by to na situácii nemenilo.
“Dopravný podnik s tým naozaj nič nemá. Oni aj keby rovno zrušili linku, tak to nič nemení na tom, že obratisko aj so zastávkou tam zostanú. Je tam dôležité povedať, že naozaj v zmysle aktuálne platnej legislatívy sa nezapisujú inžinierske stavby alebo teda cesty, komunikácie, parkovacie plochy a podobne do listu vlastníctva,“ ozrejmil Bubla.
“V takýchto situáciách, ak teda stavba bola legálna, ak vznikala na základe platného stavebného povolenia, tak je to oprávnená stavba. Vzniká tam zo zákona vecné bremeno. To oprávňuje, potom toho vlastníka stavby užívať ju,“ vysvetlil nezávislý advokát Milan Ficek.
“Dodnes vlastne nemám v podstate nič, nemôžem sa pohnúť a to je 11 rokov teraz už,“ povedala pani Vörösová.
Podala žalobu a zaplatila súdny poplatok
V roku 2016 majiteľka pozemku podala na mesto žalobu a zaplatila súdny poplatok 16-tisíc eur. “Vlastne žalujem o to, že som nemohla postaviť dom, že sa mi znehodnotil pozemok. To, že mesto sa bezdôvodne obohacuje,“ uviedla.
“Predmetná vec nie je právoplatne skončená. V tejto veci bol aj nariadené pojednávanie a to 18. októbra 2022. Pojednávanie však bolo odročené z dôvodu záujmu zo strany žalobkyne, že prejavila záujem o mimosúdne rokovania. Z informácií, ktoré súd z mimosúdnych rokovaní dostal, boli neúspešné,“ vyjadril sa hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
Podľa Vörösovej súd ani nikto iný nekoná a nepomáha. “Aktuálne bude táto vec pridelená novému zákonnému sudcovi a to z dôvodu, že terajšia zákonná sudkyňa v tomto čase odchádza na materskú dovolenku,“ vysvetlil Adamčiak.
Viacero okolností súdneho sporu
V prebiehajúcom súdnom spore môže úlohu zohrať viac okolností. Medzi ne patrí aj otázka, prečo mesto neprejavilo o pozemok záujem v Registri obnovenej evidencie pozemkov. Ešte predtým, ako parcelu Pozemkový fond ponúkol reštituentom. Alebo, či je samotná stavba obratiska legálna.
“Odporúčal by som zistiť si, či obratisko bolo postavené v súlade s vtedy platnými stavebnými zákonmi,“ poradil nezávislý advokát Milan Ficek.
Vzhľadom na stále prebiehajúci súdny spor mesto podľa jeho hovorcu Petra Bublu nepovažuje za dobré momentálne viac k tejto téme komunikovať.
Podľa hovorcu bratislavského krajského súdu je možnosť dať sa vo veci zastupovať advokátov vzhľadom na absenciu právnického vzdelania žalobkyne. “Na Slovensku existujú aj centrá právnej pomoci, ktoré zisťujú, že aký ma človek príjem. Keď nedosiahne tú hranicu, tak mu poskytnú zadarmo právnu pomoc,“ informoval Ficek.
Platí dane
Pani Vörösová vlastní pozemok, za ktorý síce platí dane, nemôže ho však užívať, ani predať, ani jej zaň nikto neplatí.
“Situácií ako je táto, je na Slovensku pomerne veľa. Pretože pozemky často po reštituentoch sú zastavané stavbami. Za komunizmu sa stavalo na pozemkoch cudzích vlastníkov,“ uviedol Ficek.
“Preto aj v tejto súvislosti odporúčame v prípade, ak má byť predmetom kúpi pozemok, na ktorom sa nachádzajú takéto stavby či už komunikácie, parkovacie plochy alebo podobne, aby si toto kupujúci vždy pre istotu ešte overil na danej samospráve,“ odporučil Bubla.
”Akonáhle videla, že tam je nejaké stavba, mala možnosť si zistiť, či to je oprávnená stavba. Možno také nespravodlivé pre vlastníkov pozemkov pod stavbami je to, že štát užíva pozemky občanov. Títo občania nemajú právo na nejakú náhradu, nemajú právo užívať svoj pozemok. Možno o päť, desať, dvadsať, možno tridsať rokov sa to bude musieť nejakým spôsobom vyriešiť. Existuje veľmi veľa ľudí, ktorí majú takéto pozemky pod stavbami a nemôže to ostať takto, ako to je teraz,“ dodal na záver Ficek.
