Rast cien energií sa citeľne premieta aj do nákladov za užívanie bytov či domov. Mnohých v ročnom zúčtovaní prekvapia nedoplatky či vyššie zálohové platby. Na tie sa sťažuje aj pani Albína. Tvrdí, že rastú bez jasného vysvetlenia.
Pani Albína Killová je už dvadsať rokov vlastníčkou bytu v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Jej byt sa nachádza v dome so 45 bytmi, ktorý spravuje Bytový podnik Dúbravka. Mesačne platí 272 eur, z toho 172 eur zálohy a 100 eur do fondu opráv.
So zvyšovaním platieb nesúhlasila, preto sa obrátila na správcu bytového domu. „Bola som za správkyňou sa spýtať, ako je to možné. Odpovedala, že všetci majú nedoplatky. Povedala, že nemá čas a zatvorila mi dvere,“ priblížila pani Albína.
Vyššie náklady vo fonde opráv
Výška jej mesačných platieb sa podľa vlastných slov menila postupne, najmä vo fonde opráv. „Platili sme 40 eur, potom 60, 80, 100 eur. Je tu 45 rodín, zvýšilo sa to raz tak na 80, aby sme nazbierali na ten rok určitú sumu. A ešte myslím, že sa pôžička brala. Len vôbec neinformujú, už sa nerobia ani schôdze. Všetko je na nástenke napísané, že sme si to e-mailom odsúhlasili, a ja vôbec neviem čo,“ povedala pani Albína.
Vlani dostala nedoplatok 350 eur. Tento rok už 800 eur. Týkajú sa vody, plynu a elektriny. „Vraj mám veľkú spotrebu vody, kúrenie, vodné stočné, to mi je jasné, to má každý,“ povedala.
Pri odstopovaní prietoku vody na vodomere si všimla, že teplá voda sa jej točí raz tak. „Preto mám raz takú spotrebu, čiže musí byť niekde chyba,“ povedala pani Albína.
„Každý človek, keď vlastní byt, má právo vedieť, aké má náklady, ktoré sa spájajú s bytom. To znamená, že každý rok do 31. mája toho roku vždy dostane kompletný rozpis a musí tam byť presne rozúčtované, čo je na fond opráv, čo je na teplo, čo je na teplú úžitkovú vodu, čo je na studenú vodu,“ vysvetlil nezávislý advokát Milan Ficek.
Záloha na budúce náklady
Mesačné platby za byt nie sú konečnou sumou, ale zálohou na budúce náklady. Skutočné vyúčtovanie sa robí raz ročne a ukáže preplatok alebo nedoplatok.
„Suma, ktorá sa platí mesačne, je iba zálohový predpis, nie je to ešte reálna spotreba a na základe zálohového predpisu sa vykonáva vyúčtovanie, podľa ktorého sa zistí, že či ste mali preplatok alebo nedoplatok,“ dodal Ficek.
Podľa odborníka neplatí, že domácnosti s menším počtom členov automaticky platia nižšie sumy. Výška zálohových platieb sa odvíja od viacerých faktorov, nielen od počtu osôb v byte.
„Môže sa stať, že človek, ktorý je sám v domácnosti, môže platiť dokonca viac ako štvorčlenná rodina ak viac míňa. Napríklad míňa teplo tým, že zle vetrá. Môže napúšťať stále teplú vodu. Môže robiť veci, ktoré štvorčlenná rodina nerobí, čím sa mu celkovo zvýšia platby a nakoniec môže mať aj nedoplatok,“ vysvetlil advokát Ficek.
„Nie všetky položky sa odvíjajú od počtu osôb v domácnosti. Každá domácnosť má iné zvyklosti a správanie, čo sa týka napríklad spotreby vody, kúrenia a podobne. Od počtu osôb sa odvíja elektrina spoločných priestorov, prevádzka výťahu, odvoz odpadu a upratovanie,“ uviedol riaditeľ Bytového podniku Dúbravka Oliver Mikšík.
Rozdiely v cenách energií
„Zálohová platba je síce presný výpočet, ale z teoretických čísel. Nikto nevie, aká bude cena tepla, vody, elektriny počas celého roku. De facto pracujeme s predpokladom. Nevieme či bude vlhko, veterno, či bude veľmi veľká zima alebo menšia zima, nikto nevie. Orientačne z predchádzajúcich rokov vidíme, že voči predchádzajúcim rokom sa to trochu navýšilo,“ povedal predseda Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku Peter Cakl.
Rozdiely v cenách energií a spotrebe tak vstupujú do výpočtu záloh, ktoré sa môžu počas roka upravovať.
„Výška nájomného je vypočítaná v zmysle nákladov od dodávateľov služieb, napríklad ZSE, BVS, MHT a podobne. Jednotlivé služby sú rozpočítané kľúčom, ktorý je riadne odsúhlasený v zmluve o výkone správy,“ vysvetlil Oliver Mikšík.
„Keď sa zmení cena tepla, v médiách je veľké haló okolo toho. Pri vode bolo ticho, až kým nevyletela cena a tam to bolo dosť rapídne v rámci Bratislavského kraja. Na základe toho by si mohli správcovia zvýšiť zálohovú platbu,“ uviedol Peter Cakl.
Náklady na spoločné priestory
Podľa advokáta Ficeka, aj keď človek vôbec nepoužíva teplú vodu, aj tak platí minimálne 20 percent z celkových nákladov na vodu. „Stále tam totiž prebieha cirkulácia. Je to ako keby poplatok za to, že môžeme vodu používať,“ skonštatoval Ficek.
„Odporučila by som, aby neškrtili. Aby si nastavili priemernú a primeranú izbovú teplotu a môžu mať aj nakoniec menšie zálohové platby, lebo sa to bude rovnomerne vykurovať celé. Tým pádom nebudú chodiť teploty hore dole a nebude sa tam strácať ten plyn,“ uviedla Lucia Wirdzek zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.
Súčasťou záloh sú aj náklady na spoločné priestory – upratovanie, odvoz odpadu, výťah, poistenie či zrážková voda. Ide o celkové náklady prevádzky bytového domu, ktoré sú rozpočítané medzi vlastníkov.
„Chcem konečne vysvetlenie, že prečo ja jedna osoba platím ako štvorčlenná a ja mám stále nedoplatky,“ povedala pani Albína.
Dá sa obrátiť na súd
„Keby s tým človek mal problém, že mu príde vysoké vyúčtovanie, tak sa môže obrátiť buď na správcu alebo spoločenstvo vlastníkov, aby mu ukázali prepočet a vysvetlili logiku. Prípadne ak nepochodí, tak sa môže obrátiť na spoluvlastníkov bytov v rámci bytového domu, kde môžu prehodnotiť spôsob rozpočtov,“ uviedla Lucia Wirdzek.
Doplnila, že v krajných prípadoch sa dá obrátiť aj na súd. „Pokiaľ správca nebude reagovať, tak čo sa týka vecí ako teplo, voda a spotreby, tak potom toto môže riešiť Slovenská obchodná inšpekcia,“ dodal advokát Ficek.
Zálohové platby sú teda odhadom budúcich nákladov bytového domu. Kým však vlastníci nedostanú jasné vysvetlenie, pre mnohých ostávajú zdrojom otázok aj nedôvery.
V prípade pani Albíny odborníci upozorňujú najmä na vyšší fond opráv, ktorý však schvaľujú samotní vlastníci bytov pri opravách alebo investíciách do domu. V ostatných položkách nevidia výrazné odchýlky oproti bežnej praxi.
