Smog a prach zabije každý rok 400-tisíc Európanov. Predčasne na Slovensku zomrie pre znečistený vzduch viac ako päťtisíc ľudí ročne. Podľa štatistík je to 20-násobne viac ako pri autonehodách. Slovensko dlhodobo kritizuje za vysokú úroveň škodlivých látok v ovzduší aj Európska komisia.
Čo znamená žiť v opare špinavého mraku najlepšie vedia obyvatelia trojtisícového mestečka Jelšava v Banskobystrickom kraji. Dlhodobo kraľujú v rebríčku miest s najhorším ovzduším na Slovensku, čo si všimli aj v Únii.
„Nie je to nič príjemné. Som nefajčiar a niekedy s tým mám problém, najmä ráno cestou do práce. Keď sa rozkuruje a je inverzia, mám pocit, že dokonca vidím PM10 častice, ktoré sú inak neviditeľné,“ sťažuje sa riaditeľ Mestských služieb v Jelšave Ján Hyžnaj.
Podľa obyvateľa Jelšavy Kristiána Bryndzu trpí v oblasti respiračnými ochoreniami 50 až 60 percent ľudí. „Je to aj pre to. Som astmatik, dcéra a syn sú alergici, manželka tiež. V mojom okolí aj v rodine sú mnohí s podobnými problémami, niektorí dokonca aj s kožnými ochoreniami,“ hovorí.
Expert Centra pre trvalo udržateľné alternatívy Miloš Veverka vysvetľuje, že vo februári 2020 a 2023 merali kvalitu ovzdušia. „Zistili sme, že tam stále funguje veľa nevyhovujúcich starých kotlov s vysokými emisiami dymu a ultrajemných častíc. Namerané koncentrácie boli skutočne vysoké,“ dodáva.
Znečisteniu ovzdušia v Jelšave sa v relácii Reportéri venovala redaktorka Jana Šamová:
Prekročené limity
Primátor Jelšavy Milan Kolesár uvádza, že v meste ľudia dlhodobo nedýchajú kvalitný vzduch. „Keď som si spätne pozrel merania od roku 2005, takmer každý rok boli limitné hodnoty prekročené niekoľkonásobne – v Jelšave dokonca až 60-krát. Od začiatku tohto roka už evidujeme 15 prekročení sledovaných limitov pre kvalitu ovzdušia,“ pokračuje.
„Jemné prachové častice PM10 sú stokrát menšie ako prierez ľudského vlasu a prenikajú do dýchacích ciest, krvného riečišťa aj mozgu, kde dlhodobo negatívne ovplyvňujú zdravie. Mozog našich detí nefunguje tak, ako by mohol, keďže namiesto kyslíka, ktorý by mala červená krvinka prenášať, nesie prachovú časticu – ‚batoh‘ je jednoducho obsadený,“ vysvetľuje manažér kvality ovzdušia Banskobystrického samosprávneho kraja Ladislav Bíro.
Primátor Kolesár vysvetľuje, že časť Jelšavy je síce splynofikovaná, no vzhľadom na sociálno-ekonomické podmienky a nízke príjmy sa mnohí obyvatelia preorientovali na dostupnejšie drevo. „Najchudobnejší si často kúria drevom, ktoré si v ten deň nazbierajú spod snehu, ako aj dnes. Práve to prispieva k znečisteniu ovzdušia a emisiám z komínov,“ hovorí.
„Pre ľudí to nie je dobré. Orgány na ochranu zdravia v takých situáciách odporúčajú obmedziť pobyt vonku a nevetranie. Opatrenia na ochranu zdravia sa stanovujú podľa aktuálnej situácie,“ vysvetľuje dekan Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene Marián Schwarz.
Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera je riešenie takéhoto vážneho problému zodpovednosťou každého normálneho politika.
SR si nesplnila povinnosti
„Ministerstvo životného prostredia sa muselo zaoberať kvalitou ovzdušia v Jelšave, pretože Európska komisia konala proti Slovensku pre nedodržané limity. Súdny dvor EÚ v septembri 2023 rozhodol, že SR si nesplnila povinnosti vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu, keďže dlhodobo prekračuje limity PM10 a neprijala dostatočné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia,“ vysvetľuje Kolesár.
Slovensko bolo povinné prijať nápravné opatrenia. „Zamerali sme sa na vykurovanie v domácnostiach. Počas dvoch rokov vznikal pilotný projekt, v rámci ktorého sme spolu s odborníkmi navrhli výmenu vykurovacích zariadení v 100 domácnostiach za modernejšie. Po obhliadkach bolo potrebné riešiť aj typ paliva, pretože nie je dôležité len to, v akom zariadení sa kúri, ale aj čím,“ dodáva primátor.
Podľa Hyžnaja mala v telocvični bývalého vojenského útvaru vzniknúť prevádzkareň na výrobu brikiet. „Mala tam stáť výrobná linka, v ďalších priestoroch skladové priestory a vonku príjazdová cesta. Kúrenie kvalitnými biobriketami by určite pomohlo,“ myslí si.
„Z Environmentálneho fondu bolo vyčlenených 3,15 milióna eur. Najväčšia časť mala ísť na vybudovanie briketárne, zvyšok na zakúpenie nových vykurovacích zariadení pre domácnosti,“ hovorí Kolesár.
Pilotný projekt vznikol ešte počas ministrovania Jána Budaja. „Ministerstvo prispeje na nákup kachlí, ktoré budú výrazne účinnejšie,“ uviedol vtedy.
Za svoj si ho zobral aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) a koncom roka 2023 ho predložil vláde. „Táto vláda je úplne prvá, ktorá schválila jasné riešenie žaloby od Európskej únie týkajúcej sa kvality ovzdušia v okolí Jelšavy,“ tvrdí.
Projekt zrušili
V septembri 2024 však už bolo všetko inak. „Pán minister zrušil pripravený projekt, ktorý sa už mohol začať realizovať,“ sťažuje sa Lunter.
Podľa primátora Kolesára vedia len to, že projekt minister Taraba odmietol podpísať. „Toto je súhrn dvojročnej práce – všetky prepočty, cenové ponuky, dokumenty a zápisy z rokovaní. Je toho nesmierne veľa a jedným rozhodnutím ministra to celé skončilo v koši,“ hovorí Hyžnaj.
„Opäť si tu predošlé vedenie nastavilo program, ktorý mal ľuďom spaľujúcim plastové fľaše, nechcem to identifikovať jedným výrazom, o aký typ ľudí ide, poskytnúť kotol za tritisíc eur. Asi si viete predstaviť, aké riziko by vzniklo, že by takýto kotol skončil na čiernom trhu. Ubezpečujem vás, že som to riešil s Európskou komisiou a moje riešenie je, že nebudeme rozdávať kotly za tritisíc eur sociálne problémovým skupinám,“ uvádza minister.
Podľa Kolesára minister tvrdil, že problém spôsobuje spaľovanie odpadu. „Ja však tvrdím, že to možno platilo pred desiatimi rokmi. Ak sme videli, že niekto spaľuje nevhodné materiály, či už podľa dymu z komína alebo otvoreného ohňa na dvore, upozorňovali sme ich. Podarilo sa nám dosiahnuť, že dnes si už ľudia nedovolia spaľovať plasty, gumu či iný odpad. Ministrova poznámka preto nebola na mieste,“ reaguje.
Obyvatelia boli pripravení
„Tešili sme sa, že budeme mať iný spôsob vykurovania než drevom, boli sme pripravení. Lenže pán Taraba urobil, čo urobil. V októbri, keď už začala vykurovacia sezóna, som nemal inú možnosť, museli sme narýchlo nakúpiť radiátory, čo nebolo lacné, zabezpečiť kotol a zohnať drevo. Človek sa musí postarať sám! Čo teraz?“ pýta sa pán Bryndza.
Hyžnaj si myslí, že vyjadrenie ministra bolo vysoko nekorektné. „Pochybujem, či vôbec pozná realitu tohto projektu. Bol tu niekedy? Nie. Chodilo sa po domácnostiach, vytypovali sa konkrétne domy a kotly podľa potreby. Nebolo to o nejakej osade, kde by sa niečo rozdávalo. To je úplné nepochopenie projektu. Rodinný dom musel spĺňať určité parametre, aby tam mohol byť kotol nainštalovaný,“ vysvetľuje.
Podľa Bíra by tento projekt Jelšave teraz pomohol. „To je dôležité aj pre Európsku komisiu ako dôkaz, že pri zmene správania obyvateľstva, vďaka dobrej environmentálnej osvete a kvalitným zariadeniam, ktoré si momentálne nemôžu dovoliť, by došlo k zlepšeniu. Kotly by dostali na základe zmluvy s magistrátom alebo sociálnym podnikom, čím by vznikol právny vzťah, ktorý by zabránil ich predaju na čiernom trhu,“ vysvetľuje.
„A čo teraz? To sa treba spýtať kompetentných na ministerstve životného prostredia. My dýchame to isté, čo predtým,“ sťažuje sa Hyžnaj.
Centrálny vykurovací systém
Minister Taraba chce bytové jednotky napojiť na centrálny vykurovací systém. „Ak cieľom nie je, aby si ľudia neustále kupovali kotly za tritisíc eur, výsledkom bude dodávka tepla z centrálneho vykurovania,“ objasňuje.
„Jelšave sa poskytne 600-tisíc eur na vybudovanie kotolne pre centrálne zásobovanie teplom, no nikto to s nami vopred neprejednal. Netušíme, kde by mala stáť ani prečo. Centrálnu kotolňu na plyn tu už máme, zásobuje sídlisko. Ktoré bytovky chce pán minister pripojiť na novú kotolňu, nevieme,“ reaguje Kolesár.
„Treba brať do úvahy aj obyvateľov, ktorí tam žijú, sú to Rómovia. Sú zvyknutí mať pece priamo v domácnostiach, takže som skeptický, či by im centrálne vykurovanie a zdroj tepla vyhovovali, alebo by si aj tak neosadili vlastné komíny,“ vysvetľuje Veverka.
„Realita je taká, že uznesenie vlády nebolo naplnené, nič sa nestavia a ministrovi na ľuďoch v Jelšave nezáleží. Keby áno, trápil by ho mimoriadne zlý stav ovzdušia,“ hovorí Lunter.
Vyčlenili tisícky eur
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že dané uznesenie splnilo a to tým, že vládny kabinet uložil vyčleniť z Environmentálneho fondu 600-tisíc eur. Stále je to však len pätina z toho, čo sa plánovalo na pôvodný projekt výmeny kotlov a výstavby briketárne. Podľa ministerstva návrhy riešení v krátkom čase prekonzultujú aj s primátorom Jelšavy a zástupcami mesta.
„Je trápne, že banskobystrický župan Lunter namiesto toho, aby túto situáciu už dávno vyriešil, vie iba urobiť tlačovú konferenciu, kde vie povedať, nech to za neho rieši MŽP,“ reaguje Taraba. Lunter však tvrdí, že spolu pripravovali projekt, ktorý minister zrušil.
„Tvrdím to odjakživa. VÚC sú najzbytočnejšie úrady na Slovensku. Nevedia nič robiť, sú to len poštári. Najviac vedia urobiť to, že zvolajú tlačovú besedu o tom, že potrebujú peniaze,“ hovorí Taraba.
Hyžnaj vysvetľuje, že mali byť súčasťou pilotného projektu. „Mohlo sa to vyskúšať, meraniami po troch rokoch zistiť, či to pomáha alebo nepomáha. Mohlo sa tak pomôcť aj iným obciam a mestám, ktoré majú obdobný problém ako my,“ tvrdí.
Náhradné dotačné schémy
Náhradou majú byť dotačné schémy. Ministerstvo pre regióny so zlým ovzduším ako náhradu navrhuje projekt Obnov dom, a jeho mimoriadne výzvy Obnov dom mini, kde ľudia môžu požiadať o peniaze na výmenu kotla či iné energicky úsporné opatrenia domácnosti.
„To, samozrejme, zníži exhaláty v celom okrese, keďže sa zvýši úroveň kotlov vo viacerých domácnostiach,“ uvádza Taraba.
V Jelšave však o túto dotáciu veľký záujem nebol. „Keď sa jeden projekt zruší a o mesiac príde nový s tým, že zase niečo dostaneme zadarmo, kto tomu uverí? Ten istý minister najprv niečo zastaví a potom o mesiac tvrdí, že sa môžeme znova prihlásiť. Nečudujem sa, že sa prihlásilo len 18 ľudí,“ sťažuje sa Hyžnaj.
„Znižovanie energetickej náročnosti budov a domov je jednou z najlepších ciest, keďže žiadne palivo, ktoré používame, nie je stopercentne ekologické ani úplne environmentálne vhodné,“ vysvetľuje Bíro.
Problémy aj v Košickom kraji
Dusivé je to najmä v Banskobystrickom a Košickom kraji. „Najviac sa bije na poplach v Banskobystrickom kraji na základe meraní zo stanice v Jelšave a v aglomerácii Košice. Aj hodnoty vo Veľkej Ide boli dosť vysoké,“ uvádza manažér kvality ovzdušia Košického samosprávneho kraja Ján Rudy.
„Vo Veľkej Ide zažívame diskomfort a musíme sa prispôsobiť znečistenému ovzdušiu, prachu, ktorý je všade. Hoci sme si na to zvykli, určite s tým nie sme spokojní. Stále bojujeme za lepšie životné prostredie a čistejší vzduch. Problémom sú však financie. Ekológia je na chvoste výdavkov, zatiaľ čo zisky majú prednosť,“ hovorí starosta Veľkej Idy Peter Nagy.
Bíro vysvetľuje, že priemysel vďaka kontrolám a spolupráci so Slovenskou inšpekciou životného prostredia dodržiava prísne limity. „Teraz však zodpovednosť leží na občanoch, na ich správaní, lokálnom vykurovaní, doprave a každodenných aktivitách, ktoré prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia,“ pokračuje.
Zdroje znečistenia
Schwarz objasňuje, že jedným z najčastejších zdrojov znečistenia je doprava. „Sú to najmä brzdové obloženia. Pri brzdení sa uvoľňujú kovové mikročiastočky, ktoré majú ešte horší dosah ako prachové častice. Mnohé z týchto kovov sú toxické až karcinogénne,“ hovorí.
„Merali sme znečistenie ovzdušia aj pred základnými školami. Najskôr v podvečerných a večerných hodinách, keď nie je doprava, a potom ráno medzi 7.00 a 8.00 h, keď rodičia vozia deti do školy autami. Zistili sme, že práve doprava výrazne zhoršuje kvalitu ovzdušia,“ tvrdí Veverka.
„Studené štarty dieselových motorov v úzkych profiloch ulíc medzi panelákmi pôsobia naozaj ako výrazné zdroje znečistenia,“ súhlasí Bíro.
„Najväčším znečisťovateľom ovzdušia sú staré dieselové autá bez filtra jemných častíc. V ohrození nie je len okolie, ale aj samotné posádky vozidiel, pretože autá nasávajú vzduch z premávky. Ultra jemné častice neprechytia ani peľové či prachové filtre v kabíne, takže posádka dýcha vysoko znečistený vzduch. Posádka v aute je potom ako v plynovej komore,“ hovorí Veverka.
Neznámy zdroj znečistenia vzduchu trápi už viac ako štvrťroka aj Zvolenčanov bývajúcich pri Môťovskej priehrade. Obyvatelia sa sťažujú aj na to, že ich psi po venčení majú na svojom tele biele a čierne fľaky, ktoré sa nedajú identifikovať ani zmyť dostupnými saponátmi. Sťažujú sa tiež, že až to ich upozornilo na to, že niečo nie je v poriadku.
„Mám všetko zdokumentované v mobile. Je tam vidno komín, z ktorého stúpa úplne čierny dym. Máme aj videá od občanov. Deti, ktoré sa chodili korčuľovať, mali čierne kolená. Nedá sa to vyprať. Viacerí ľudia hlásili povlaky na autách a psy, pri ktorých sa na problém prišlo, majú čierne labky,“ vysvetľuje poslankyňa mesta Zvolen Denisa Záchenská.
Problém rieši aj enviropolícia
Problémom sa zaoberá aj enviropolícia, podľa ktorej sa znečistenie z najbližších fabrík nepotvrdilo. „Hovoríme o verejnom zdraví, no problémom je, že ultra jemné častice sa na Slovensku oficiálne nesledujú. Dôvodom je, že zatiaľ nie sú v zákone definované ako znečisťujúca látka,“ uvádza Veverka.
Schwarz si myslí, že legislatíva je dobrá. „Je prevzatá z práva EÚ. Kontrola požiadaviek však nie je dostatočná. Zodpovednosť nesú orgány ochrany zdravia pri povoľovaní činností a stacionárnych zdrojov znečistenia. Ak už dochádza k znečisťovaniu, rieši sa to skôr pokutami a vymáhaním nápravy,“ pokračuje.
„Úplne čistý vzduch nikdy mať nebudeme, aj keby sa zastavila doprava a priemysel. Máme totiž aj prírodné javy, ktoré nám prachové častice vedia do vzduchu dostať ako saharský piesok či sopečné erupcie. Do ovzdušia uvoľňujú prachové častice, ktoré nemožno eliminovať žiadnymi opatreniami. Dôležité však je, aby sa ich množstvo znížilo pod úroveň, ktorá zabezpečí ochranu zdravia,“ dodáva Rudy.
