Priniesť na pozemok unimobunku či postaviť drobné stavby bez ohlásenia sa nevypláca. Presvedčil sa o tom aj pán Ondrej, ktorý sa po viac ako 30 rokoch dozvedel, že cez jeho záhradu prechádza plynové potrubie. A hoci celá záhradkárska osada je doslova zastavaná, jeho pozemok musí podľa rozhodnutia úradov zostať prázdny.
„Záhrada pre mňa znamená všetko. Som 22 rokov vdovec. Keby som nemal tú záhradu, snáď by som skončil niekde vysedávať v krčme,“ hovorí Ondrej Kratochwilla.
Prečo musí pán Kratochwill odstrániť drobné stavby zo záhrady po 20 rokoch, zisťovala v relácii Občan za dverami redaktorka STVR Andrea Lučanská:
Namiesto toho na malom kúsku zeme už viac ako 30 rokov trávi každú voľnú chvíľu. Bol pri tom, keď Záhradkárska lokalita pri Tajovského ulici v Poprade v roku 1990 vznikla. Záhradkári mali parcely najskôr v nájme a v roku 2006 sa stali ich vlastníkmi.
„Podľa listu vlastníctva od roku 2006, keď nám to bolo predané, nenachádza sa žiadna ťarcha, že by tu viedol plynovod,“ uvádza Kratochwill.
Pán Kratochwilla tvrdí, že o plynovej rúre na svojom pozemku nevedel a fakt, že presný plán inžinierskych sietí záhradkári nemali, nám potvrdil aj terajší predseda.
„Zamerané to asi nebolo, takže v tomto prípade on asi nerobil nič s vedomím, aby vystaval na tom. My sme to dostali od Slovenského pozemkového fondu ako záhradkársku osadu a v záhradkách môžu byť drobné stavby,“ ozrejmuje predseda záhradkárskej osady Ján Svoreň.
Tri roky poriadne nespal
Pán Kratochwilla si na záhradku postupne priniesol unimobunku, postavil skleník aj altánok. Žiaľ, všetko bez toho, aby to ohlásil stavebnému úradu. Šok prišiel v roku 2021.
„Sused mi povedal, boli tu plynári a osadili trubku. Prešiel mesiac alebo dva, prišiel mi papier, že im mám umožniť vstup na záhradu,“ opisuje Kratochwilla.
Zamestnanci Mesta Poprad na základe podnetu spoločnosti SPP distribúcia vykonali na mieste štátny stavebný dohľad. V súlade so zákonom začal stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavieb.
„Od kedy sa toto začalo, tak tri roky som sa nevyspal poriadne, lebo kdesi v podvedomí mám stále v spánku, že záhrada a už som hore,“ poznamenáva Kratochwilla.
„Pán Kratochwilla nám nepredložil žiadne povolenie, či už stavebné povolenie, rozhodnutie o dodatočnom povolení alebo ohlásení, z ktorého by vyplývalo právo uskutočniť túto stavbu,“ reaguje vedúca odboru výstavby Mesta Poprad Kristína Horáková.
Stavby musí odstrániť
Mesto Poprad teda vydalo rozhodnutie a nariadilo stavby odstrániť. Ešte v roku 2009 totiž došlo k zmene územného plánu a záhrady v tejto lokalite boli zmenené na verejnú zeleň.
„Povedali mi, že tu nemôže stáť nič, ochranné pásmo a dali mi termín do 21. mája 2023, že to mám zlikvidovať,“ spomína Kratochwilla.
„Podľa platného územného plánu je toto územie charakterizované ako verejná zeleň s regulatívom nezastavateľné územie,“ informuje Horáková.
„To znamená, že na danej parcele nemôže byť žiadna stavba. Taktiež stavby sa nachádzajú buď priamo na plynovode alebo v bezpečnostnom pásme plynovodu, v podstate sme museli nariadiť odstránenie týchto stavieb,“ dodáva.
„Pán Kratochwilla v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, v ktorom namietal, že na jeho liste vlastníctva nie sú uvedené žiadne ťarchy ani vecné bremená. Preto podľa jeho názoru SPP – distribúcia, a.s. nie je oprávneným subjektom na podávanie žiadnych návrhov ani podnetov vo vzťahu k jeho vlastníctvu,“ reaguje hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Simona Parižeková.
„Odvolací orgán preskúmal celý spisový materiál a rozhodol tak, že odvolanie stavebníka zamietol a potvrdil rozhodnutie nášho stavebného úradu v plnom rozsahu,“ dopĺňa Horáková.
„Pokiaľ sa sťažovateľ neobrátil na súd, aby preskúmal jeho rozhodnutie, nemá inú možnosť, ako sa rozhodnutiu podvoliť,“ hodnotí nezávislý advokát Matúš Lemeš.
Podľa SPP mal konať podľa zákona
Pán Kratochwilla je presvedčený, že mesto aj SPP distribúcia ho na plynovú rúru na pozemku mali upozorniť skôr.
„Toto je pre mňa nepochopiteľné, kde boli doteraz, kde? V regulačke bol často ruch, že niečo robili. Ale nikto nikdy ani slovom sa nezmienil, že tu nemôžem robiť nič,“ poznamenáva Kratochvilla.
„Nie je v silách stavebných úradov, aby mali prehľad o každom jednom pozemku na území mesta. V podstate my tie stavby zisťujeme buď na základe podnetov, alebo na základe našej inej činnosti,“ vysvetľuje Horáková.
“Nemali sme žiadne podklady, nikto nám nedal vedieť, že ide tade plynovod. Nám predali pozemky do vlastníctva s listom vlastníctva bez ťarchy,“ ozrejmuje Kratochwilla.
„SPP distribúcia a.s., ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie distribučnej plynárenskej siete, má toto vecné bremeno priamo vyplývajúce zo zákona, ktoré v zmysle platnej legislatívy ani nie je potrebné zapisovať do katastra na listy vlastníctva,“ ozrejmuje vedúca odboru výstavby Mesta Poprad Kristína Horáková.
„Nevedomosť o priebehu inžinierskych sietí cez parcelu ešte nikoho neoprávňuje stavať čierne stavby, respektíve stavby bez stavebného konania. Pokiaľ človek bude ctiť zákon a bude sa zúčastňovať stavebného konania tak, ako má, tak ešte predtým, ako do parcely zasiahne, sa takéto skutočnosti dozvie,“ upozorňuje hovorca spoločnosti SPP distribúcia a.s. Milan Vanga.
Podľa Vangu to nie je o nevšímavosti, napriek tomu, že posledná stavba vznikla na pozemku pred 20 rokmi. „Na Slovensku môže denne vzniknúť množstvo čiernych stavieb. Je to vždy o ľuďoch, či chcú zákon dodržiavať alebo ho chcú porušovať,“ dodáva.
Obvineniu z priestupku sa nevyhol
Hoci pán Kratochwilla tvrdí, že o porušení zákona nevedel, teraz musí znášať následky. Odstránil síce po domácky vyrobený skleník, na to, aby sa vyhol obvineniu z priestupku, to však nestačilo. A nepomohlo mu ani ďalšie odvolanie.
„Pokuta 500 eur, to je zato, že som neohlásil stavbu? Kto to kedy počítal, že dačo také treba ohlasovať,“ konštatuje Kratochwilla.
„Zákon o priestupkoch nám hovorí, že správny orgán, ktorý prejednáva priestupok, vedie evidenciu priestupkov. Bohužiaľ, táto evidencia je neverejná, takže podrobnosti k tomu vám nebudem poskytovať,“ uvádza Horáková.
„Nakoľko stavebník stavby neodstránil, stavebný úrad vydal dňa 05.06.2024 rozhodnutie, ktorým obvineného Ondreja Kratochwillu uznal vinným zo spáchania priestupku proti stavebnému zákonu, ktorého sa mal dopustiť tým, že v určenej lehote, nevykonal rozhodnutie stavebného úradu. Stavebný úrad mu preto uložil pokutu vo výške 500 eur,“ informuje hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Simona Parížeková.
Pán Kratochwilla 500 eur zaplatil, no krátko na to mu prišla nefinančná exekúcia. „Dňa 26. februára 2024, bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh od oprávneného – Mesta Poprad na vykonanie exekúcie na nepeňažné plnenie,“ ozrejmuje hovorca Krajského súdu v Banskej Bystrici Vladimír Černota.
„Nikto mi to nevie vysvetliť, čo to znamená nefinančná exekúcia. Bol som v banke, či mi môžu zablokovať účet, tak asi nie,“ hovorí Kratochwilla.
„Nefinančná exekúcia je výkon rozhodnutia na iné ako peňažné plnenie. Takými typickými príkladmi sú napríklad odstránenie stavby alebo vypratanie nehnuteľnosti. Mohlo by dôjsť k blokácii účtu v súvislosti s náhradou trov konania exekúcie,“ opisuje nezávislá advokát Matúš Lemeš.
Nevie, ako stavby odstráni
Pán Kratochwilla teda nemá celkom chránený ani bankový účet a drobné stavby bude musieť odstrániť. Inak mu hrozia ďalšie sankcie a ešte väčšie výdavky.
„Exekútor má možnosť aplikovať donucovacie prostriedky, napríklad uložením pokuty. V prípade, ak ani to nebude úspešné, môže sa vykonať exekúcia odstránením stavby. Povinný bude musieť zaplatiť všetky výdavky s tým spojené,“ objasňuje Lemeš.
„Akým spôsobom to vypracem? Som chorý, som po operácii bypassov, tak neviem, ako by to zapôsobilo na mňa, či by ma to aj nezložilo celkom,“ uzatvára Kratochwill.
