Rusko bude v rámci mierového riešenia konfliktu na Ukrajine požadovať, aby akákoľvek dohoda obsahovala „železobetónové“ bezpečnostné záruky vrátane neutrálneho štatútu Ukrajiny. Vyhlásil to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško.
V rozhovore zverejnenom v pondelok (17. 3.) v denníku Izvestija sa Gruško vôbec nezmienil o už existujúcom návrhu prímeria, ktorý Ukrajina prijala. Zdôraznil len, že akákoľvek dlhodobá mierová zmluva o Ukrajine musí spĺňať požiadavky Moskvy.
Ruský diplomat ozrejmil, že súčasťou týchto záruk by mal byť neutrálny štatút Ukrajiny, ako aj odmietnutie členských krajín NATO prijať Ukrajinu do aliancie. Dodal, že trvalý mier na Ukrajine a celkové posilnenie regionálnej bezpečnosti možno dosiahnuť len prostredníctvom „železobetónových bezpečnostných záruk“.
Kritizoval možnosť mierových síl na Ukrajina
Diskusie o možnosti vyslania mierového kontingentu NATO alebo EÚ na Ukrajinu označil Gruško za „nevhodné a absurdné“. Gruško v rozhovore pre ruský denník vyhlásil, že „udržiavanie mieru a NATO sú vo všeobecnosti nezlučiteľné veci“.
V NATO sa podľa Gruška „oháňajú tým, že ide o obrannú alianciu, ale skutočnú históriu aliancie tvoria vojenské operácie, séria agresií bez akéhokoľvek dôvodu, len aby sa opäť zdôraznila ich hegemónia vo svetových a regionálnych záležitostiach“.
Zdôraznil, že Moskve „vôbec nezáleží na tom, pod akým označením môžu byť kontingenty NATO rozmiestnené na území Ukrajiny: či už je to Európska únia, NATO alebo v rámci národnej kapacity“.
Upozornil však, že ak sa takéto jednotky na Ukrajine objavia, „znamená to, že (ich vojaci) sú nasadení v konfliktnej zóne so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu“.
Gruško doplnil, že ak zmluvné strany dospejú k tomu, že „mierový balík“ potrebuje medzinárodnú podporu, potom sa dá viesť diskusia napr. „o neozbrojených pozorovateľoch, civilnej misii, ktorá by monitorovala plnenie jednotlivých aspektov tejto dohody, alebo o garančných mechanizmoch“. Nateraz je však podľa neho takáto diskusia predčasná.
Ochotu vyslať na Ukrajinu mierové sily na monitorovanie dodržiavania prípadného prímeria vyjadrili už Británia i Francúzsko. Aj austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že jeho krajina je otvorená takýmto žiadostiam.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa svojich vyjadrení zverejnených v nedeľu (16. 3.) nástojí na tom, že o umiestnení mierových jednotiek na Ukrajine musí rozhodnúť Kyjev, a nie Moskva.
Podmienky potvrdzujú, že Moskva mier nechce
Podmienky, ktoré si kladie Rusko pre súhlas s prímerím vo vojne na Ukrajine, ukazujú, že Moskva v skutočnosti nechce mier. Uviedla to pre médiá šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pred pondelkovým (17. 3.) rokovaním ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli.
Šéfka únijnej diplomacie zopakovala, že pokiaľ ide o rokovania o Ukrajine, „mier je teraz na ruskej strane ihriska“. „Podmienky, ktoré predložili, ukazujú, že v skutočnosti nechcú mier, pretože ide o všetky ich konečné ciele, ktoré chcú vo vojne dosiahnuť,“ povedala Kallasová na adresu Ruska.
Minulý týždeň priniesol posun v diplomatickom úsilí o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, keď Kyjev po stretnutí s predstaviteľmi USA v Saudskej Arábii oznámil prijatie návrhu Washingtonu na 30-dňový pokoj zbraní.
Šéf Kremľa Vladimir Putin vo štvrtok (13. 3.) uviedol, že Moskva súhlasí. Upozornil však, že stále existuje množstvo otázok. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potom Rusko obvinil, že zámerne kladie podmienky, pretože chce vo vojne pokračovať.
