Natália Hejková sa rozlúčila so svojou 38-ročnou trénerskou kariérou trinástym ligovým titulom s ZVVZ USK Praha. V treťom finálovom stretnutí českej Chance ŽBL zvíťazil jej tím doma nad Žabinami Brno 83:52 a v sérii hranej na tri víťazstvá uspel po výsledku 3:0 na zápasy.
Pre legendu slovenského a svetového basketbalu to bola v domácom prostredí dokonalá rozlúčka s kariérou v pozícii hlavnej trénerky, do Športovej haly Královka si našlo cestu 1024 divákov.
V tejto sezóne nenašli jej zverenky na ligovej scéne premožiteľa a Hejkovej etapa s USK Praha priniesla v tejto súťaži vo všetkých sezónach (2013 – 2025) zlato. Pražský tím získal 15. ligový titul za sebou, celkovo bol 19. v histórii najvyššej súťaže.
„Môj režim bol nepríjemný, už od štvrtku (24. 4.) som nadávala, že toľko mediálnych povinností a novinárov. Každý má tlačil do toho, že to budú emócie, ale musela som sa sústrediť na to, čo idem robiť. Čas som mala na to až 90 minút pred zápasom a poslala som štáby preč. Dva televízne štáby ma sledovali počas celého dňa. Hráčky som vyzývala, aby sa skoncentrovali na tento zápas. Nebolo to najlepšie, keď videli mňa prichádzať a kamery, no bolo ťažké. Som im vďačná za to, že to zobrali z dobrého konca a v podstate od začiatku bolo jasné, že kto zápas vyhrá,“ zhodnotila Hejková pre TASR cestu za posledným zápasom v pozícii hlavnej trénerky.
Brno v tohtoročnej finálovej sérii nenašlo víťazný recept a po dvoch možnostiach, ako zlomiť tohtosezónnu nezdolateľnosť USK, prehralo na Královke najvýraznejším rozdielom vo finálovej sérii.
Domáce basketbalistky vyťažili aj z atmosféry z publika, veľmi rýchlo zlomili odpor rivala v boji o titul majsteriek Česka.
„Prvý zápas bol vyložene o únave. Druhý bol taký, že na Žabinách sa vždy ťažko hrá a tam sme trochu podcenili scenár. Vyhrávali sme o 15 bodov a potom, keď sme poľavili, tak sa Žabiny dotiahli a bolo to napínavé. Obdivovala som hráčky, po zápase tvrdili, že to mali pod kontrolou. Tento tretí zápas bol úplne suverénny. Vnímala som to, pretože ani na Euroligu nechodí toľko ľudí. Víťazstvo v Eurolige a výkony, ktoré sme tam podávali, pritiahli ďalších divákov do haly. Som veľmi rada, že tu bolo mnoho mládeže. Tie dievčatá, ktoré vyhrali jeden, aj druhý titul, tak sú obrovským vzorom pre mládež. Dúfam, že nejaké nám vyrastú,“ vyhlásila slovenská trénerka.
Hráčkam dala veľa do života nielen po basketbalovej stránke
Potenciálne posledný zápas vo finálovej sérii prilákal do hľadiska množstvo basketbalových osobností, funkcionárov, trénerov a hráčok, ktoré boli v nejakej miere spojené s Hejkovou kariérou.
„Do poslednej minúty som to brala tak, že je to zápas a aj po jeho konci som sa vytešovala z toho, že to bolo tak jednoduché. Musím pripustiť, snový koniec, čo viac. Vôbec som to nečakala. Záujem je taký obrovský, že každý deň niekto volá alebo píše, že chce rozhovor alebo fotenie. Ja nie som zvyknutá si robiť kalendár, tak sa stáva, že zabudnem. Najviac ma samozrejme potešilo, že prišli hráčky, ktoré pred 26 rokmi urobili prvý titul. Keď som počula Ivetu Bielikovú, že som jej dala veľa do života, tak to ma poteší najviac. Je to viac ako všetky tituly, keď nejaká hráčka príde a povie, že to nebolo len o basketbale,“ uviedla Hejková k mediálnym povinnostiam a stretnutiam po zápase.
Začínala v Ružomberku
Sedemdesiatjedenročná rodáčka zo Žiliny (nar. 7. apríla 1954) odštartovala svoju trénerskú kariéru v roku 1987 v Ružomberku, ktorý bol v tom čase víťazom Slovenskej národnej ligy a budoval družstvo pre účasť v najvyššej československej súťaži.
Z pôvodnej dvojročnej zmluvy bola 25-ročná etapa pretkaná mimoriadnymi úspechmi. Zlomová bola sezóna 1989/1990, keď získala prvú trénerskú medailu v najvyššej súťaži – bronz. Následne na to vybojovala s SCP/MBK trikrát zlato (1991 – 1993) v spoločnej lige českých a slovenských tímov.
Po rozdelení štátov pokračovala ružomberská dominancia, ktorej výsledkom bolo ligové zlato v rokoch 1993 – 2002. Celkovo získala Hejková s „Ružou“ 13 majstrovských titulov, podobne ako neskôr s ZVVZ USK Praha.
Európska basketbalová scéna začala klub z Ružomberka registrovať v roku 1992, keď si zahral v najvyššej kontinentálnej súťaži – do roku 1996 Európsky pohár majstrov, potom už Európska liga.
Pod vedením slovenskej trénerky z toho bol dvakrát bronz (1996 a 1997) a najmä rovnaký počet zlatých kovov (1999 a 2000). V Ružomberku pôsobila slovenská trénerka do 22. februára 2003, okrem bohatej zbierky úspechov sa viaže k jej menu 246 zápasov trvajúca ligová šnúra bez prehry.
Vyskúšala si aj pôsobenie v Rusku
Následne odštartovala Hejkovej zahraničná trénerská etapa, tri sezóny pôsobila v maďarskom Šoprone (2003 – 2006) a rovnaký počet rokov si „odkrútila“ v Rusku. Dva bola súčasťou Spartaka Moskovská oblasť a rok bola v Diname Moskva.
Svoju zbierku rozšírila o ďalšie dva triumfy v Eurolige (2007, 2008) a ligové tituly (2007, 2008). Po krátkej pauze bez angažmánu sa na krátko ujala španielskej Valencie (2011) a neskôr 5. novembra 2012 zakotvila až do konca trénerskej kariéry v ZVVZ USK Praha.
V hlavnom meste Česka zanechala Hejková tiež významnú a úspešnú stopu, v rokoch 2013 – 2025 jej tímu nepretržite na krk vešali zlato pre majsterky Česka. K tomu bola súčasťou 301 zápasov trvajúcej ligovej šnúry bez prehry, ktorá spoločne s tou ružomberskou bola mimoriadnou v ponímaní športu.
Podarilo sa jej tiež udržať stopercentnú bilanciu vo finálových dueloch Euroligy, túto súťaž dokázala vyhrať s USK v rokoch 2015 a 2025, vďaka čomu potvrdila status najúspešnejšej trénerky v tzv. modernej ére súťaže so šiestimi triumfmi a najmä bilanciou 315 výhier zo 490 odkoučovaných zápasov v tejto súťaži.
S USK vybojovala tiež európsky Superpohár (2015) a dva euroligové bronzy (2019, 2024). Celkovo získala 28 republikových titulov.
V zbierke má aj olympijský bronz
Na reprezentačnej scéne pôsobila Hejková najskôr v pozícii asistentky trénera, neskôr v pozícii šéfky lavičky Slovenska (1998 – 2000, 2011). Z ME 1997 má striebro a z ME 1999 vybojovala štvrtým miestom účasť slovenského kolektívu na OH 2000. V roku 2007 prijala funkciu asistentky trénera ženskej reprezentácie Ruska, z tejto etapy má zlato z ME 2007 a bronz z OH 2008.
Hejková je od roku 2019 členka Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), od roku 2018 Siene slávy slovenského basketbalu, držiteľka Radu Ľudovíta Štúra III. triedy a Krištáľového krídla, najúspešnejšia trénerka v ženskom basketbale na Slovensku v 20. storočí a 23-násobnou víťazkou ankety SBA o trénera roka.
Na neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov (Golden Cup) obsadila s „Ružou“ druhé miesto (1998). Dvakrát viedla Výber sveta v All Star zápase FIBA (2006, 2007).
„Emócie neprišli, mám to vyrovnané spred dvoch mesiacov,“ povedala Hejková otvorene k tomu, či na ňu doľahli emócie z ukončenia trénerskej kariéry.
