Intenzita ani charakter politickej polarizácie na Slovensku sa po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) nezmenili. Pre TASR to uviedla politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Vo štvrtok (15. 5.) uplynie rok od atentátu na premiéra v Handlovej.
Dodala, že sa očakávala deeskalácia politického konfliktu, no nestalo sa tak. Komunikáciu premiéra po atentáte hodnotí ako viac osobnú a výbušnú. Zmenu vníma aj v komunikácii pred eurovoľbami v roku 2024.
„Vzhľadom na to, že pokus o atentát sa interpretoval ako vyvrcholenie štvavej polarizácie na Slovensku, bolo prirodzené očakávať, že práve politická polarizácia by sa mohla v dôsledku tohto činu zmeniť a mohlo by dôjsť k deeskalácii politického konfliktu. To sa však nestalo. Intenzita ani charakter politickej polarizácie na Slovensku sa nezmenili,“ uviedla politologička.
Podľa Világi sa zmenila kondícia, v akej sa ocitla vládna koalícia počas nasledujúceho roka po atentáte. „Avšak v tomto prípade nie je možné určiť mieru zavinenia spôsobeného pokusom o atentát a vplyvom, ktorý mal na Roberta Fica ako premiéra a lídra koalície, a inými faktormi,“ skonštatovala.
Prispieť k tomu mohol podľa Világi aj výsledok prezidentských volieb, vnútorné štiepenia poslaneckých klubov či dôsledky prijatých opatrení. „Zmena politickej rétoriky, ktorá bola a stále je vysoko konfliktná, neprebehla a to je dôležité. Ako sa zvykne hovoriť, ryba smrdí od hlavy. A a v tomto prípade je dôležité, aby politické elity šli príkladom,“ myslí si Világi.
„My“ verzus „oni“ a krvavé vlajky
Komunikáciu Fica vníma po pokuse o atentát do väčšej miery ako osobnú, v zmysle osobnej vzťahovačnosti, a tiež viac výbušnú a útočnú smerom k tradičným médiám.
„Pri strane Smer-SD je to možné pozorovať najmä v rovine výrazových prostriedkov, teda pri jazyku komunikácie, a to dokonca aj pokiaľ ide o oficiálne dokumenty, akým je napríklad volebný program,“ uviedla.
Podľa expertky sa dá porovnať jazyk volebného programu strany k voľbám z roku 2023 a programu pred voľbami do europarlamentu v roku 2024, teda už po atentáte.
„Snaha upokojiť situáciu zdržanlivosťou vo vyjadrovaní krátko po samotnom pokuse o atentát bol krok správnym smerom,“ myslí si politologička.
„Reakcia koaličných partnerov, ktorú sme v prvej chvíli mohli považovať za prejav šoku, však v nasledujúcich týždňoch potvrdila skôr snahu politicky vyťažiť zo vzniknutej situácie, než ju deeskalovať,“ povedala s tým, že sa to prejavilo napríklad promptnou zmenou volebných sloganov pri eurovoľbách, ktoré sa konali v júni 2024.
V nich začalo podľa Világi dominovať rozdelenie na „my“ verzus „oni“ a krvavé vlajky. S ústupom času sa podľa nej aj rétorika a využívanie tohto činu pre politické účely zmiernili.
„Nedá sa tak povedať, že by pokus o atentát zásadným spôsobom preformátoval stranícky systém na Slovensku a vzťahy v rámci neho. Je však trpkým a poľutovaniahodným symbolom vyhrotenej politickej polarizácie,“ skonštatovala politologička.
