Koalícia je zatiaľ bez dohody na tom o koľko a akým tempom zvýšiť výdavky na obranu. Kým niektoré vládne strany odôvodňujú potrebu ich zvýšenia, iné to odmietli.
Reagovali tak na vyjadrenie prezidenta Petra Pellegriniho o tom, že Slovensko bude aj naďalej spoľahlivým partnerom v Severoatlantickej aliancii (NATO) a dohodu o úprave výdavkov blokovať nebude.
Zvýšiť výdavky na zbrojenie v rámci NATO je podľa prezidenta nevyhnutné. V litovskom Vilniuse argumentoval, že európska časť Severoatlantickej aliancie by sa v súčasnosti bez pomoci Spojených štátov nedokázala ubrániť pred takou veľmocou, akou je napríklad Ruská federácia.
Navyšovaniu financií na obranu sa v relácii Správy venoval redaktor STVR Radoslav Šebo:
„Na stole je dnes prvý konkrétny návrh, ktorý hovorí, že v nasledujúcich rokoch by sa postupne mohli zvýšiť výdavky priamo na obranu a ozbrojené sily jednotlivých členských krajín z terajších dvoch percent postupne na tri a pol percenta,“ uviedol prezident Peter Pellegrini.
Pellegrini v tejto súvislosti hovoril aj o ďalšom 1,5-percentnom navýšení výdavkov. Tie by podľa neho išli na projekty tzv. duálneho určenia. Napríklad by išlo o investície do infraštruktúry, ktorú by využívalo aj civilné obyvateľstvo.
„Na stole je úvaha, že by sme mohli zvyšovať, ako členské krajiny, výdavky rýchlosťou 0,2 percenta každý rok. To znamená, že by sme sa k tomu cieľu mohli dostať za sedem rokov,“ informoval Pellegrini.
„Už teraz potrebujeme vo verejných financiách ušetriť asi štyri percentá HDP, čo je asi šesť miliárd eur. Pokiaľ budeme míňať viac na obranu, tak to znamená, že namiesto štyroch percent musíme niekde inde ušetriť až päť percent HDP,“ ozrejmil člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Názory sa rozchádzajú
Koalícia v otázke potreby zvyšovania výdavkov jednotná nie je. Dve vládne strany z troch sú proti tomu, aby sme na zbrojenie dávali viac ako teraz.
„V rámci budúceho roka, aj v rámci konsolidácie, ktorá nás čaká, v Hlase nebudeme súhlasiť s tým, aby výdavky na obranu boli vyššie ako súčasné dve percentá,“ reagoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
„Dve percentá HDP na úrovni 2,4 miliardy stačia. Ale ja budem proti tomu, aby sme tri a pol, štyri miliardy každý rok dávali do armády. Ak budeme zbrojiť, skončí to vojnou. Iba hlupák si nevie uvedomiť, že zbrojenie na konci dňa skončí s vojnou,“ povedal podpredseda parlamenu Andrej Danko (SNS).
„Nech bude percento akokoľvek vysoké, musí mať z toho prospech každý jeden občan Slovenskej republiky. Samozrejme aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky,“ podotkol predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer-SD).
„Nech pán Pellegrini porozpráva, odkiaľ chce peniaze zobrať, pretože celý rozpočet na obranu pochádza z peňaženiek obyčajných ľudí,“ poznamenal poslanec NR SR Július Jakab (Slovensko).
Podľa Mariána Viskupiča (SaS) Slovensko momentálne nemá priestor a ani schopnosť navyšovať rozpočet na obranu. „O tom, ako to celé bude, je podľa mňa predčasné hovoriť, ale o tom, či treba investovať do bezpečnosti, jednoznačne, že treba,“ zhodnotil poslanec NR SR František Majerský (KDH).
Za zvýšenie výdavkov sa už skôr vyslovil aj predseda vlády Robert Fico, a to napríklad aj za okrúhlym stolom k tejto téme v prezidentskom paláci v marci tohto roka. Avšak iba za predpokladu možnosti využitia týchto výdavkov napríklad na nové nemocnice, mosty či cesty.
Ttridsaťdva krajín severoatlantického spoločenstva bude hľadať dohodu na zvýšení výdavkov o tri týždne na samite NATO v holandskom Haagu.
