Na internete pribúdajú webové stránky, ktoré predávajú falošné lieky. Upozornil na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Môžu byť škodlivé pre zdravie. Medzi najčastejšie falšované produkty patria takzvané „lifestylové“ lieky.
Lekárnici sa stretávajú s tým, že si pacienti objednali lieky cez internet. Často však nepoznajú ich zloženie a v lekárňach sa pýtajú, či je vhodné tieto lieky užívať. Vo väčšine prípadov ide o výživové doplnky.
„Je veľmi ťažké hovoriť o nejakom bezpečnom užívaní produktu, ktorý pochádza z internetového zdroja, kde nie je ani uvedený nejaký kamenný kontakt na predajcu,“ vysvetľuje viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková.
Všetky oficiálne internetové lekárne musia byť zaregistrované v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Predávať však môžu iba voľnopredajné lieky.
„Na webovej stránke každej takejto lekárne musí byť umiestnené zelené bezpečnostné logo Európskej únie. Po kliknutí na toto logo sa pacientom zobrazí naša webová stránka, kde je zoznam týchto registrovaných lekární,“ uvádza hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Lucia Balážiková.
Falošným liekom sa v Správach venovala redaktorka Rebeka Filandová:
Zlepšenie kvality života
Medzi najčastejšie falšované lieky patria tie, ktoré by mali zlepšiť kvalitu života. Sú to napríklad lieky na chudnutie, omladenie či potenciu.
„Boli už popísané prípady liekov, ktoré obsahovali rôzne kyseliny, ťažké kovy, ako je napríklad arzén, ortuť, takisto mohli obsahovať hliník. Prípadne boli už zaznamenané aj prípady, kedy takéto falšované lieky obsahovali jed na potkany,“ vysvetľuje Snopková.
„Človek môže kúpiť niečo, čo sa bude podobať na ten liek. Môže tam mať rôzne nečistoty, rôzne chemikálie, ktoré nikto nekontroluje, najmä ak ide o objednávku z cudzích krajín, kde možno tá legislatíva je odlišná,“ hovorí odborník na IT technológie Michal Reiter.
Webové stránky s falošnými produktmi najčastejšie ponúkajú lieky, ktoré sa nedajú bežne zohnať alebo nie sú voľnopredajné. IT odborník hovorí, že nie je jednoduché tieto stránky rozpoznať.
„Robil by som to tak, že by som asi pozrel konkrétny prípravok napríklad v lekárni. Zistil by som si, čo o tom uvádzajú oficiálne zdroje. Potom by som to porovnal s tým, čo mi zobrazuje tá druhá stránka. Aký je to produkt, či vôbec sedí obal, či sa podobá a tak ďalej,“ dodáva Reiter.
Odborníci radia, aby si ľudia lieky zaobstarávali len v lekárňach a až po odporučení od lekára alebo lekárnika.
