Slovensko a Spojené štáty pripravujú zmluvu o energetickej spolupráci. Podľa neoficiálnych informácií by ju mal v dohľadnom čase v Bielom dome podpísať premiér Robert Fico (Smer-SD) a prezident USA Donald Trump. Schváliť ju však bude musieť aj Európska únia. Dohoda by mala predchádzať príprave výstavby nového jadrového bloku za niekoľko miliárd eur.
Slovensko a Spojené štáty v týchto dňoch finalizujú znenie medzinárodnej zmluvy. Podľa odborníka na medzinárodné právo je pri projektoch veľkého rozsahu takáto zmluva štandardom.
“Ide o oblasť, ktorá nesie so sebou zvýšenú mieru rizika možných cezhraničných škôd. Je potrebné zabezpečiť aj súlad s medzinárodnými záväzkami, napríklad z dohody o nešírení jadrových zbraní. Takže štát nemôže nechať voľnú ruku pre podnikateľov v oblasti jadrovej energetiky,“ ozrejmil odborník na medzinárodné právo Lukáš Marček.
Otázky jadrovej energetiky súvisia s činnosťou Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Pred finálnym podpisom ich preto musí schváliť Európska únia. Odborník na medzinárodné právo hovorí, že táto zmluva bude po podpise záväzná pre obe strany.
“Vykonateľná a platná podľa medzinárodného práva s dôsledkami z toho plynúcimi,“ pokračoval Marček.
Energetickej spolupráci Slovenska so Spojenými štátmi sa v relácii Správy venovali Boris Novotňák a Peter Tarasovič:
Zmluva otvára priestor na spoluprácu
Ministerstvo však zdôrazňuje, že pripravovaná zmluva len otvára priestor na spoluprácu Slovenska a Spojených štátov v oblasti jadrovej energetiky.
„Nepredstavuje kontrakt na výrobu jadrového zdroja a nezaväzuje Slovenskú republiku k spolupráci s konkrétnou spoločnosťou,“ zaznelo v stanovisku ministerstva hospodárstva.
Rezort hospodárstva ale nevylučuje, že vo finále postaví nový jadrový zdroj práve americká spoločnosť.
Opozícia vyčíta vláde, že chce nový zdroj jadrovej energie objednať priamo bez verejnej súťaže. Podľa Andreja Žiarovského z Výskumného ústavu jadrovej energie (VUJE) by však súťaž pri výstavbe jadrovej elektrárne spôsobila komplikácie.
“Stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde výber práve na základe tendrov trval roky, stálo to pomerne veľké peniaze,“ uviedol riaditeľ pre stratégiu a medzinárodné projekty z VUJE Andrej Žiarovský.
O výstavbu v hodnote približne deväť miliárd eur mali v Česku záujem tie isté spoločnosti, ktoré zvažuje aj Slovensko. Víťaza tendra, kórejskú firmu KHNP, vyberali dva roky. Ďalší rok trvali odvolania ostatných dodávateľov.
