Slovenská inflácia bola v júli 2025 druhá najvyššia v eurozóne po Estónsku. Podľa predbežných údajov Eurostatu malo Slovensko infláciu na úrovni 4,5 percenta. Vyššia bola iba v Estónsku (5,6 percenta) a rovnakú infláciu malo Chorvátsko (4,5 percenta). Uviedol to Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB.
„Ceny u nás v júli narástli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 0,2 percenta. To znamená, že v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 4,5 percenta. V júni bola inflácia na úrovni 4,6 percenta,“ spresnil analytik.
Pretrvávajúcim rizikom sú podľa neho naďalej ceny potravín, ako aj pohonných látok. V dlhšom horizonte bude podľa Gábriša vývoj inflácie závisieť aj od pokračovania rozpočtovej konsolidácie. Najmä vyššie dane totiž tlačia na nákladovú stránku inflácie. Prípadné zvýšenie dane z pridanej hodnoty, o ktorom sa začína diskutovať, by určite predĺžilo cestu potravinového zdražovania.
„Potraviny sa neuberajú dobrým smerom a dražejú ďalej. Podľa dát Eurostatu nám potraviny vrátane alkoholu a tabaku v júli medzimesačne zdraželi o 0,6 percenta. Ide o najsilnejšie tempo medzimesačného zdražovania po Chorvátsku (+1,6 percenta), Fínsku (+1,1 percenta) a Holandsku (+0,7 percenta). Potravinová inflácia je u nás druhá najvyššia v eurozóne. Potraviny vrátane alkoholu a tabaku totiž u nás v júli medziročne zdraželi o 4,9 percenta. Rýchlejší medziročný rast cien potravín bol iba v Chorvátsku, a to na úrovni sedem percent,“ upozornil.
Analytik dodal, že inflácia v eurozóne sa podľa zverejnených predbežných dát v júli stabilizovala na úrovni dve percentá. To dáva ECB podľa neho priestor na pauzu pri ďalšom rozhodovaní o úrokoch, minimálne do zverejnenia novej ekonomickej prognózy na jeseň.
