Na hlavný obsah

Ak Rusko odmietne dosiahnutie mierovej dohody s Ukrajinou, Európa by mala sprísniť sankcie, vyhlásil E. Macron

Uviedol to po skončení stretnutia v Bielom dome.

Na snímke Emmanuel Macron.
Na snímke Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP Photo/Jacquelyn Martin

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tvrdí, že ak Rusko odmietne dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou, malo by to viesť k sprísneniu sankcií zo strany Európy. Macron to povedal po skončení multilaterálneho stretnutia v Bielom dome, ktoré absolvoval spoločne s ďalšími európskymi lídrami, americkým prezidentom Donaldom Trumpom i ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, píše agentúra AFP.

„Prezident Trump verí, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu, a verí aj v to, že (ruský) prezident Putin tiež chce mierovú dohodu,“ povedal Macron novinárom po pondelňajších rokovaniach.

„Ak však tento proces nakoniec narazí na odmietnutie (zo strany Ruska), sme pripravení povedať, že musíme sprísniť sankcie,“ dodal. Macron poukázal na zavedenie nových vysokých amerických ciel proti Indii z dôvodu jej pretrvávajúcich nákupov ruskej ropy. Takéto sankcie podľa jeho slov mali veľký dosah.

Pochybnosti o túžbe Putina

Macron pritom vyjadril pochybnosti o túžbe ruského prezidenta Vladimira Putina po mieri, píše agentúra DPA. „Mám veľké pochybnosti o túžbe ruského prezidenta po mieri. Jeho konečným cieľom je získať čo najviac územia, oslabiť Ukrajinu a dosiahnuť, aby Ukrajina nebola životaschopná sama osebe a ani v rámci ruskej sféry vplyvu. To je všetkým pomerne zrejmé,“ povedal.

Francúzsky prezident zároveň uviedol, že o potenciálnych územných ústupkoch zo strany Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, sa v pondelok v Bielom dome nediskutovalo. „Nie, o tom sa vôbec nediskutovalo. Od toho sme ešte ďaleko,“ priblížil.

Zároveň informoval, že Trump a európski lídri sa zhodli na tom, že v budúcej mierovej dohode s Ruskom nemôžu figurovať nijaké obmedzenia týkajúce sa veľkosti ukrajinskej armády. Všetci, ktorí sa zišli vo Washingtone, podľa jeho slov podporujú „silnú ukrajinskú armádu, ktorá dokáže odraziť akýkoľvek pokus o útok“.

Macron vyjadril nádej, že Rusko a Ukrajina obnovia dialóg už „v najbližších dňoch“ a že „za dva až tri týždne“ sa uskutoční trojstranný summit Trumpa, Putina a Zelenského. Dodal však, že mierové rokovania môžu prebiehať len, ak najprv dôjde k prímeriu. „Nazvite to prestávkou v bojoch alebo prímerím, ale takéto diskusie nemôžu prebiehať počas bombardovania,“ dodal.

Spravodajská stanica CNN uvádza, že za najvýznamnejší výsledok rokovaní v Bielom dome označil francúzsky líder ochotu USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

Stretnutie do dvoch týždňov

Zelenskyj by sa podľa očakávaní mal so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom stretnúť niekedy počas nadchádzajúcich dvoch týždňov. Médiám to povedal nemecký kancelár Friedrich Merz, píšu agentúry DPA a AFP.

Trump krátko predtým na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že začal s prípravami na stretnutie Zelenského s Putinom, po ktorom s nimi chce absolvovať trilaterálnu schôdzku aj on sám. Merz priblížil, že miesto bilaterálneho stretnutia Putina so Zelenským sa ešte nedohodlo a zdôraznil, že táto schôdzka si bude vyžadovať dokonalú prípravu.

Trump pondelkové rokovania s európskymi lídrami a Zelenským v Bielom dome prerušil, aby zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Podľa Merza sa počas telefonátu dvojica „dohodla, že v priebehu najbližších dvoch týždňov sa uskutoční stretnutie ruského prezidenta s ukrajinským“. „Podľa môjho názoru by bolo viac než žiaduce, keby toto stretnutie konečne viedlo k prímeriu na Ukrajine,“ dodal Merz.

Nemecký kancelár zároveň zdôraznil, že Ukrajina by nemala byť tlačená do toho, aby sa vzdala svojho územia. Požiadavka Ruska, aby Ukrajina vzdala aj časti Donbasu, ktoré má stále pod kontrolou, by podľa jeho slov bola porovnateľná zhruba s tým, „ako keby Spojené štáty museli vzdať Floridy“. Dodal, že suverénna krajina jednoducho nemôže na niečo také pristúpiť.

Americký prezident pred rokovaniami trval na tom, že Ukrajina bude musieť Rusku odstúpiť územie, pripomína AFP. Trump taktiež v minulosti opakovane vylúčil vstup Ukrajiny do NATO, pričom sa v tejto veci postavil na stranu Putina, ktorý potenciálne pripojenie Kyjeva k Aliancii označuje za provokáciu.

Privítali záruky

Európski lídri však podľa Merza veľmi uvítali Trumpovo oznámenie, že Ukrajine poskytne bezpečnostné záruky. AFP približuje, že Trump ale v tomto smere pripísal zodpovednosť skôr Európe.

„Podstatné je, že Spojené štáty americké sú pripravené poskytnúť (Kyjevu) bezpečnostné záruky a koordinovať ich s Európanmi. V prípade dosiahnutia mierovej dohody budú pre Ukrajinu existovať primerané bezpečnostné záruky,“ komentoval jeho tvrdenie Merz.

Dodal, že podrobnosti o týchto zárukách vrátane toho, kto a akým podielom sa do nich zapojí, budú musieť prediskutovať európski partneri s USA. „Je úplne zrejmé, že by sa mala zapojiť celá Európa,“ povedal Merz. Samotné Nemecko má podľa neho v tejto veci „veľkú zodpovednosť“.

Rokovania v Bielom dome nemecký kancelár celkovo hodnotil pozitívne a označil ich za veľmi otvorené. „Moje očakávania boli nielen naplnené, ale prekonané,“ povedal Merz. Priznal, že si nebol istý tým, že rokovania budú mať taký dobrý priebeh.

Zdôraznil však, že skutočné vyjednávanie o ukončení vojny na Ukrajine sa môže uskutočniť – s ukrajinskou účasťou – až po tom, ako dôjde k „pokoju zbraní“.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet