Izraelský minister obrany Jisrael Kac schválil vojenský plán na obsadenie mesta Gaza v palestínskej enkláve a odobril povolanie približne 60-tisíc záložníkov. Pre agentúru AFP to v stredu (20. 8.) potvrdil jeho rezort.
Plán na novú ofenzívu s cieľom prevziať kontrolu nad metropolou Pásma Gazy oznámil Izrael pred niekoľkými dňami. Avizovaný krok vyvolal obavy medzinárodného spoločenstva o osud tamojších obyvateľov. Organizácia Spojených národov varovala, že pre tisíce rodín, ktoré už teraz žijú v strašných humanitárnych podmienkach, by predstavoval katastrofálne zhoršenie situácie.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil toto mesto za poslednú baštu palestínskeho militantného hnutia Hamas. Zároveň uviedol, že pred začatím ofenzívy bude tamojšie civilné obyvateľstvo evakuované do takzvaných „bezpečných zón“.
Armáda začne od stredy rozosielať povolávacie rozkazy pre približne 60-tisíc záložníkov, napísal portál The Times of Israel (TOI). Niektorí z nich nahradia jednotky v iných častiach frontu, pričom väčšina by sa mala do služby hlásiť 2. septembra.
Počet povolaných je doplnkom k desaťtisícom záložníkov, ktorí už momentálne slúžia. Ak sa operácia v Gaze uskutoční, v zálohách by malo byť nasadených asi 130-tisíc Izraelčanov.
Humanitárne prípravy
Podľa informácií TOI Kac tiež odsúhlasil „humanitárne prípravy“ pre približne milión palestínskych civilistov, ktorí majú byť presídlení z Gazy do južnej časti enklávy. Izraelskí predstavitelia doplnili, že v tejto oblasti dôjde pred začatím ofenzívy k vybudovaniu humanitárnej infraštruktúry vrátane dovozu stanov a ďalšieho vybavenia pre prístrešky.
Armáda by mala následne vydať výzvy na evakuáciu pre obyvateľov Gazy, ktorí budú mať podľa zdrojov čas na presun do 7. októbra, čo pripadá na druhé výročie útoku Hamasu na Izrael. Po tejto lehote by mala začať pozemná ofenzíva a obsadenie Gazy s cieľom neutralizovať zostávajúcich bojovníkov militantného hnutia, napísal TOI.
Tieto termíny však ešte nie sú potvrdené. Zámer, ktorý Kac schválil, by mali vo štvrtok predložiť premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.
Medzitým sa v egyptskej Káhire obnovili diskusie o novom návrhu na prímerie v Pásme Gazy. Počíta so 60-dňovým prerušením bojov a prepustením izraelských rukojemníkov, ako aj niekoľkých palestínskych väzňov. Hamas na návrh údajne odpovedal pozitívne, Izrael jeho reakciu v súčasnosti skúma.
V júli sa ani po viac ako dvoch týždňoch rokovaní v katarskej Dauhe nepodarilo dosiahnuť prelom v rokovaniach o prímerí a prepustení rukojemníkov. Hamas z rokovaní napokon stiahol svojich vyjednávačov niekoľko dní po tom, ako tak spravili Spojené štáty a Izrael.
