Aj napriek letnej prestávke domácou politickou scénou hýbali viaceré udalosti, kauzy či konflikty. Tie medzi sebou nemala tradične len koalícia s opozíciou, ale útokmi na seba nešetrili ani koaliční partneri.
Letná sezóna bola podľa politológa Masarykovej univerzity v Brne Petra Spáča „doslova katastrofou“ najmä pre stranu Hlas-SD. Politologička Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová očakáva istý odliv voličov tejto strany.
„Strana nielenže bola v centre pozornosti pre viaceré kauzy, ale všetky spájalo to, že okrem reputačných dopadov ukazovali celú stranu doslova v komickom svetle a Hlas na ne nedokázal adekvátne reagovať,“ uviedol Spáč.
Prezidentova sestra a státisícová pôžička
O jednu z káuz strany sa postaral jej bývalý predseda, súčasný prezident SR Peter Pellegrini. Kauza, ktorá sa týkala financovania Pellegriniho predvolebnej kampane a 300-tisícovej pôžičky od jeho sestry, podľa Spáča vytvorila o hlave štátu „detinský obraz a tiež ukázala na problematické aspekty financovania strany“.
„Navyše komunikačný chaos, ktorý živil hlavne predseda strany Matúš Šutaj Eštok, keď vysvetľoval, prečo Hlas niektoré veci nezverejňoval, aby nečelil posmechu, celú kauzu len posilňoval a miestami menil až na lacnú komédiu,“ skonštatoval politológ.
Na Slovensku podľa Dariny Malovej platí trend, že podporovatelia jednotlivých strán zostávajú lojálni svojim lídrom aj v prípade rozličných káuz. „Hlas je v tomto ale výnimka. Nemá stabilný elektorát. Preto očakávam, že táto kauza môže spôsobiť istý odliv voličov,“ vysvetlila.
Rozkolísaných voličov Hlasu chce evidentne získať premiér Robert Fico (Smer-SD), zhodli sa politológovia. „Pre Smer je príznačné, že svojich koaličných partnerov vníma nielen ako spolupracujúce subjekty, ale aj ako potenciálny rezervoár voličských hlasov,“ povedal Peter Spáč, podľa ktorého je Hlas v tomto zmysle dokonalým kandidátom.
Jeho voliči majú totiž k Smeru nadpriemerne dobrý vzťah a vnímajú ho ako reálnu alternatívu v prípade, že by chceli zmeniť svoju stranícku preferenciu.
„Najviac k tomu pridáva predseda Hlasu, ktorého dlhodobá stratégia je kopírovať komunikáciu Smeru s párhodinovým omeškaním,“ okomentoval Spáč.
Záchrankový tender
Šéf rezortu vnútra reputácii Hlasu veľmi nepomohol ani v prípade tendra na záchranky, ktorý bol ďalšou veľkou letnou kauzou strany a podľa Spáča „doslova nasadil korunu letnej katastrofe pre Hlas“.
Kauzu sprevádzala netransparentnosť, zahmlievanie, otázky prepojení na niektorých súťažiach a opätovne nezvládnutá komunikácia. „Rozmer tohto škandálu podtrhlo už aj to, že obaja koaliční partneri Hlasu sa od celej veci dištancovali. Žiadna ani len predstieraná solidarita s vládnym partnerom sa nekonala,“ skonštatoval Spáč.
Podobne ako Matúš Šutaj Eštok, komunikáciu s médiami podľa politológa nezvládol ani minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). „Pokúsil sa verejnosť presvedčiť, že ako rezortný šéf s celou vecou nemá takmer nič spoločné,“ uviedol Spáč.
Dodal, že nevie, kto Hlasu radí s komunikáciou, ale ak je jeho snahou dostať túto stranu pod hranicu zvoliteľnosti, plní si svoje povinnosti veľmi spoľahlivo.
Útoky SNS na Hlas a prezidenta
Kauza záchrankového tendra, okrem toho, že spojila celú opozíciu, vrátane hnutia Slovensko, bola ďalším dôvodom na kritiku Hlasu zo strany jeho koaličných partnerov.
Najmä šéf národniarov Andrej Danko v lete ostro kritizoval prezidenta za účasť na výcviku Národných obranných síl (NOS) a vyzýval ho, aby zakročil v prípade záchrankového tendra.
„Andrej Danko má dlhodobo negatívny postoj k Petrovi Pellegrinimu. Opakovane využíva rôzne príležitosti, aby voči nemu a strane Hlas útočil. Účasť prezidenta na výcviku NOS, nech už bola zamýšľaná z akýchkoľvek pohnútok, mala miestami skutočne až komický rozmer, takže pre predsedu SNS to bola vítaná príležitosť,“ povedal Peter Spáč.
Aj podľa Dariny Malovej sú vzťahy medzi prezidentom, respektíve Hlasom a SNS dlhodobo napäté. „Dalo sa očakávať, že aj v lete SNS využije každú príležitosť kritizovať prezidenta,“ okomentovala. Z roztržiek medzi Hlasom a SNS však podľa nej nakoniec zvyčajne profituje Smer.
Premiérova ilúzia hrozby zo Západu
Robert Fico sa v lete snažil vyťažiť politické body z informácie o údajnom zasahovaní britskej vlády do slovenských parlamentných volieb v roku 2023. Táto kauza zapadla do dlhodobého naratívu premiéra o hrozbe zo Západu, zhodli sa politológovia.
„Robert Fico sa, ako zjavný populista, snaží vytvoriť pocit ohrozenia, teda presne nešpecifikovanej hrozby, čím láka mnohých prelietavých voličov,“ vysvetlila Malová.
Podľa Spáča premiér prekrýva problémy „virtuálnymi kauzami, kde sa snaží verejnosti predstaviť nepriateľské elementy, ktoré údajne škodia Slovensku“. „V tomto prípade je to len pokračovanie príbehu o gruzínskej légii, tentokrát však Gruzíncov nahradili Briti,“ dodal.
Premiérove obviňovania britskej vlády sú podľa neho reputačnou hanbou pre Slovensko, ktorú si Briti určite zapamätajú. „Pôvodne sa zdalo, že premiérovi sa domáci mediálny priestor touto témou celkom podarí ovládnuť. Všetko mu ale skazil tender na záchranky. Ten je, na rozdiel od britského príbehu, skutočnejší a má ozajstný dosah na život na Slovensku,“ doplnil Spáč.
Vzhľadom na napäté vzťahy medzi koaličnými partnermi politologička Malová po letnej prestávke očakáva vládnutie plné drobných konfliktov.
Tie sa môžu prejaviť napríklad pri rokovaní o zákonoch, ktoré čakajú v parlamente, ale aj voľbe nového šéfa Národnej banky Slovenska, pri ktorej sa v nominácii sporia Smer s Hlasom. „K rozpadu koalície to ale nepovedie,“ uzavrela Malová.
