Neustále ruské útoky nútia čoraz viac Ukrajincov vzdať sa možno navždy svojich domovov a utiecť do bezpečia. Jedným z najohrozenejších miest na Donbase, odkiaľ utekajú poslední obyvatelia, je Kosťantynivka.
Jevgenij má s evakuáciami z bojových oblastí bohaté skúsenosti. Na Ukrajine ich robí už od roku 2014. Predtým pomáhal aj pri konfliktoch v Afrike. Cestou pokrytou protidronovými sieťami s ním sme sa vydali do Kosťantynivky. Ide o jedno z najostreľovanejších miest na Donbase.
V Správach sme odvysielali exkluzívnu reportáž Mateja Šulca z miesta, ktoré je pod paľbou:
„Za posledný mesiac sme viezli veľmi veľa ľudí. Množstvo žiadostí o evakuáciu narástlo na troj či štvornásobok,“ priblížil vedúci humanitárnej misie Proliska v Doneckej oblasti Jevgenij Tkačov.
Niektorí nemajú peniaze na evakuáciu
V meste sme prešli popri čerstvo zbombardovanej bytovke. Koľko civilistov tam ešte leží pod sutinami, nie je známe. Ruské bombardovanie záchranárom nedovolí pracovať.
Neustále sme počuli zvuky výbuchov, delostrelectva, no v meste sa nachádzali ešte poslední ľudia, ktorí žiadajú o evakuáciu.
„Po tom, ako nás včera bombardovali, mi povyletovali všetky okná, preto idem. Čo viac k tomu povedať. Toto je vojna, vzdávam sa všetkého,“ uviedla obyvateľka Kosťantynivky Lyudmila.
„Nemám peniaze, nič. Odvezú ma tam, vyhodia a čo budem robiť? Nebudem mať peniaze ani na to, aby som sa vrátila naspäť. Penziu mám 3 500 hrivien (zhruba 72 eur), čo myslíte?,“ spýtala sa nás Marina, ktorá v meste zostala.
Evakuácie komplikujú aj ruské útoky na humanitárne misie. „Moje auto zničili 20. apríla na Veľkú noc, keď som evakuoval ľudí. Počas veľkonočného prímeria ohláseného Putinom, jeden dron udrel vedľa auta, čím ho znefunkčnil. Druhý udrel po nás, boli sme ranení,“ priblížil Jevgenij.
Nebolo to zďaleka prvý raz, čo naňho Rusi útočili. Spomínal, že všetko sa začalo už v roku 2014, keď ho počas evakuácií zajali ruskí separatisti.
