Je opradený mnohými legendami. Jedna spomína rytiera na bielom koni. Vždy o polnoci cvála okolo hradu a následne zmizne v priepasti. Iná povesť hovorí, že raz za sto rokov ožíva sedem kamenných sôch, aby hrad chránili. Zrúcaninu Pajštún – kedysi sídlo slávnych rodov – dnes chcú zachrániť dobrovoľníci.
Jeden z najväčších stredovekých hradov na Slovensku turisti radi navštevujú kvôli čarovnej atmosfére a nádherným výhľadom do Záhorskej nížiny a susedného Rakúska. Pred 700 rokmi Pajštún strážil krajinu na juhozápade Malých Karpát.
„Prvá písomná zmienka je z roku 1271, v ktorej sa spomína, že kráľ daroval synom komesa Alexandra, ktorý zahynul pri obrane stupavského hradu v období bojov s Přemyslom Otakarom II. To súvisí aj s prvou písomnou zmienkou o Stupave,“ priblížil podpredseda Združenia na záchranu hradu Pajštún Ivan Klas.
Čaká sa na výskum
Niektoré zdroje hovoria, že stupavský hrad, ktorý sa v listine spomína, by mohol byť práve Pajštún. Ako vyzeral v 13. storočí, dnes už nevieme.
„Najstaršie vyobrazenie hradu je okolo roku 1640, kedy už bol po niekoľkých prestavbách. Zatiaľ ešte neprebehol architektonicko-historický výskum, ktorý by sa podrobne venoval tomu, ako vyzeral hrad. To je niečo, čo ešte čaká na objavenie,“ dodal Ivan Klas.
Na výskum čaká aj samotná história hradu, jeho staviteľov a majiteľov v priebehu storočí. „Hrad prechádzal z rôznych rúk, ale také najmarkantnejšie je asi obdobie, kedy ho vlastnili Pálffyovci, konkrétne Pavol IV. Pálffy, ktorý ho aj prebudoval,“ priblížil Ivan Klas.
Snahe o záchranu hradu Pajštún sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Monika Mannová:
„Čo tam môžete obdivovať sú napríklad zachovalé ostenia okien vytesané z kameňa. Ak si človek hrad obíde dookola, čo nie všetci urobia, tak je tam vidieť monumentálne tie hradby, ktoré siahajú do výšky niekoľkých desiatok metrov. A, samozrejme, vstupná brána je dominantou hradu,“ uviedol podpredseda Združenia na záchranu hradu Pajštún Juraj Balog.
„Môžeme vidieť pozostatky niekoľkých obytných palácov, obranných veží, bášt a rôznych hospodárskych stavieb,“ doplnil Ivan Klas. „Ďalšou pozoruhodnosťou sú cisterny na dažďovú vodu, ktoré tam boli, o ktoré sú legendy, že to boli hladomorne,“ povedal Juraj Balog.
V období rozmachu i samotný hradný kopec vyzeral inak ako dnes. Podľa Ivana Klasu tam boli ovčiarne a stajne pre hospodárske zvieratá, ktoré spásali okolitý povrch.
Hrad zničil požiar
Dejiny hradu boli v nasledujúcich obdobiach dramatické. V druhej polovici 18. storočia ho zničil požiar.
„Spustošil všetky drevené konštrukcie na hrade, ktorý naďalej slúžil ako hospodárske zázemie. Keďže Pálffyovci už mali postavené kaštiele, či už v Stupave alebo v Malackách, hrad pre nich nebol rentabilný a nevedeli ho nijako využívať,“ dodal Juraj Balog.
Po čiastočnej oprave v ňom žilo služobníctvo a hrad sa využíval ako sklad. Dielo skazy dokončili napoleonské vojská. „Vyhodili zvyšky hradu do povetria a od roku 1809 chátra,“ okomentoval Balog.
Odvtedy spí opustený uprostred hustého lesa, ktorý narástol na niekdajších okolitých pasienkoch. Aj Pajštún, tak ako každý hrad, je opradený povesťami o hradných pánoch a paniach či tajných chodbách.
„Konkrétne tu sa spomína tajná chodba do Stupavy, do kaštieľa a myslím, že sa spomína aj tajná chodba do Marianky,“ priblížil Ivan Klas.
„Čítal som aj legendu, ako je tam sedem kamenných sôch, ktoré raz za sto rokov ožijú a chránia hrad. Ide o tvary hláv zvierat, pravdepodobne levov,“ povedal Juraj Balog s tým, každý je špecifický.
„Každý má iný tvar. Priamo v murive ich je momentálne na hrade šesť, siedmy leží pod hradom pri vstupnej bráne. Podľa miestnej legendy sa posledný skrýva niekde v okolitej obci, či už na záhrade alebo v základoch nejakého domu,“ dodal.
Zachraňujú, čo sa dá
Pajštún je dnes jediný stredoveký hrad na západnom Slovensku, ktorý nebol zakonzervovaný. Združenie na záchranu hradu Pajštún chce túto situáciu zmeniť a spolu s dobrovoľníkmi sa usilujú zachrániť, čo sa ešte dá.
„Myšlienka vznikla už niekedy v roku 2020, keď sme všetci boli zavretí doma alebo mohli chodiť iba do prírody a po dlhých rokoch som sa dostal na hrad. Videl som, v akom je katastrofickom stave oproti tomu, čo som si pamätal. Spolu s ostatnými členmi združenia sme sa rozhodli, že by sme hradu chceli pomôcť. Som Stupavčan, tak je to pre mňa srdcová záležitosť. Cieľom je hrad zakonzervovať, aby minimálne zostal v tom stave, v akom je dnes,“ vysvetlil Juraj Balog.
