Túžba po rovných zuboch je dôvodom, prečo čoraz viac ľudí siaha po zubnom strojčeku. Má byť cestou ku krajšiemu úsmevu, no pre mnohých sa stáva cestou k ťažkostiam.
Podľa ministerstva zdravotníctva sú na Slovensku oprávnení liečiť strojčekmi len čeľustní ortopédi. Realita je však iná. Drahú liečbu ponúkajú aj kliniky bez odborníkov. Na problém sme upozornili už vlani. Dnes vieme, že nezmizol. Preto sme sa tam vrátili s kamerou a otázkami.
„Je taký boom, je to móda mať rovné, pekné zuby. Pacienti radi siahajú po lacnejších riešeniach, ale keď sa to robí neodborne, môžu vzniknúť nenávratné škody,“ hovorí prezidentka Slovenskej komory zubných technikov Hana Dohálová.
„Na vstupnej konzultácii sa mi venoval doktor. Od začiatku som síce nepoznala jeho meno, ale neriešila som to, keďže som mu slepo dôverovala,“ opisuje pacientka zubnej kliniky v Bratislave.
„Liečbu strojčekom na zuby je na Slovensku oprávnený vykonávať výhradne zubný lekár s atestáciou v špecializačnom odbore čeľustná ortopédia,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Veronika Daničová.
„Vo väčšine prípadov, keď hovoríme o nelegálnej liečbe, ide najmä o neviditeľné strojčeky. Mnohí zubní lekári totiž nadobúdajú pocit, že tam nemusia nič robiť, a pacientovi ich odovzdajú len ako pomôcku, podobne ako zubnú kefku či pastu,“ upozorňuje prezident Slovenskej ortodontickej spoločnosti Marián Sabo.
„Teraz AI robí všetko, AI je vpredu. Máme veľa vecí, ktoré už robí počítač,“ približuje zubný lekár z Trenčína Mehdi Forouhar.
„Chcela som najskôr neviditeľný strojček, ale doktor ma presviedčal, že na môj prípad je lepší fixný. Sľuboval, že to bude aj celkom rýchle. Nakoniec som ho mala vyše roka,“ spomína pacientka z Bratislavy.
Situácia sa zhoršuje
„Máme pacientov, ktorí utrpeli poškodenie a prichádzajú k nám. Len dnes sme mali napríklad dvoch či troch ďalších. Situácia sa zhoršuje,“ upozorňuje hlavný odborník MZ SR pre čeľustnú ortopédiu Andrej Thurzo.
„Evidujeme aj podnety, ktoré sa týkajú podozrenia na zlyhanie samotnej zdravotníckej pomôcky. Tieto podnety sú však momentálne ešte v štádiu riešenia,“ informuje hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Lucia Balážiková.
„Riešila som to, prečo mám praskliny na sklovine. Lekár mi to nevedel úplne vysvetliť,“ opisuje pacientka zubnej kliniky v Bratislave.
„Prichádzajú pacienti liečení strojčekom, kde išlo len o zubného lekára bez špecializácie v čeľustnej ortopédii, alebo dokonca o prípady, keď vôbec nešlo o zubného lekára,“ dodáva odborník pre čeľustnú ortopédiu.
Zamestnankyňa zubnej kliniky v Žiline v telefonickom rozhovore uviedla, že robia len jeden typ strojčeka, a to fóliový. Na otázku, či má lekárka atestáciu neodpovedala. Vysvetlila, že iba spolupracujú s danou značkou. Lekár pacientovi spraví sken a následne ho posielajú firme na analýzu.
„Keď príde pacient, ktorý chce narovnať zuby, o tom, kam a ako sa majú posunúť, rozhoduje lekár. Píše inštrukcie, čo sa od liečby vyžaduje, a zadáva parametre, podľa ktorých má liečba prebiehať – teda lekár,“ opisuje výrobca vyrovnávačov zubov Daniel Urban.
„My nerobíme čeľustnú ortopédiu. Robíme úpravy, uzatváranie medzier a vyrovnávanie zubov,“ argumentuje majiteľ zubnej ambulancie v Žiline tým, že liečbu poskytujú aj bez čeľustného ortopéda.
Podľa zamestnankyne ambulancie v Žiline sa pri veľkom zakrivení a dlhšej liečbe môže cena vyšplhať až na 4 400 eur.
Neuvedená špecializácia
„Legislatíva neukladá výrobcovi povinnosť zisťovať špecializáciu lekára,“ vysvetľuje Urban. „Zakazuje to, pretože výrobca vie, že vyrába čeľustno-ortopedický výrobok, ktorý by mal byť vyrobený na základe poukazu alebo návrhu čeľustného ortopéda,“ hovorí Sabo.
„Ak by sme do našej technickej dokumentácie uviedli, že strojček je určený výhradne na používanie čeľustným ortopédom, diskvalifikovali by sme sa z obchodnej súťaže v rámci Európskej únie,“ uvádza Urban.
„Všetky firmy poskytujú svoje produkty aj pre všeobecných lekárov a školia ich. Oni nám chcú zakázať, aby všeobecní lekári mali prístup. A všeobecní lekári, nie všetci, ale niektorí, môžu potom začať robiť bez oprávnenia,“ tvrdí zubný lekár z Trenčína Mehdi Forouhar.
„Čeľustná ortopédia je vysoko odborný špecializačný odbor, ktorý zahŕňa komplexné vedomosti o pohyboch zubov. Získanie odbornej spôsobilosti si vyžaduje ďalšie trojročné vzdelávanie nad rámec základného zubného lekárstva. Bez týchto poznatkov nie je možné bezpečne a efektívne posúvať zuby, bez ohľadu na použitú technológiu,“ objasňuje hovorkyňa Daničová.
„Odvolávam sa na právnu analýzu. A aj právnici môžu mať rôzne názory. Ale v okamihu, keď nie je jasný právny stav, nemôže nikto nikoho nútiť dodržiavať niečo, čo zákon neprikazuje,“ dopĺňa Urban.
„Myslím si, že interpretácia zákona je jasná. Máme dve špecializácie v zubnom lekárstve. Maxilofaciálna chirurgia je špecifická tým, že vyžaduje až operačnú sálu, a preto je tam počet neoprávnených zákrokov minimálny alebo žiadny. V čeľustnej ortopédii však mnohí uvažujú, že nie je čo poškodiť,“ vysvetľuje profesor Thurzo.
Nie je čo poškodiť
„Argument, že na aplikáciu neviditeľných strojčekov nie je potrebná špecializácia v čeľustnej ortopédii, nie je v súlade s platnou legislatívou ani s odbornými štandardmi,“ vysvetľuje Daničová.
„Keby platilo to, čo tvrdia, že čo nie je zakázané, môžu robiť, tak by všetci lekári mohli robiť všetko len preto, že sú lekári. Ja však nemôžem prísť na operačnú sálu a začať rodiť deti len preto, že mám pred menom titul doktor. Som čeľustný ortopéd a môžem hýbať so zubami,“ argumentuje Sabo.
„Ja tu mám VÚC, vyšší územný celok, ktorý mi dáva povolenie a so mnou komunikuje. Čo mám riešiť ministerstvo? Keď mi príde list z ministerstva ‚nerob strojčeky‘, tak zabalím a nerobím nič. Prečo ma VÚC nezastaví?“ pýta sa majiteľ kliniky v Žiline. Tvrdí, že uňho bola kontrola a všetko im ukázal.
„Máme tam výkon dozoru. Keďže je to v štádiu riešenia, nie je vhodné, aby sme sa k tomu vyjadrovali,“ reaguje riaditeľka Odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková.
„Viete, ako sa to robí v Amerike? Pošlú vám otlačky a vy si ich spravíte sama. Viete, čo mi povie čeľustný ortopéd, keď k nemu príde takýto pacient? ‚Čo tu chcete? Ja mám dosť inej roboty. Objednám vás o tri roky.‘“ obhajuje sa majiteľ kliniky v Žiline.
Petícia za právomoci
„Cieľom tej petície bolo pomôcť pacientom na Slovensku. Keďže počet ortodontistov je malý, chceli sme pomôcť kolegom, aby sme mohli vyšetriť aj menšie problémy,“ opisuje Forouhar.
„V zdravotníctve hovoríme o ľudskom živote, o zdraví človeka, a to je veľmi krehké. Nemôžem si dovoliť povedať: ‚Tak dobre, máme ich málo, tak budeme zatvárať oči, lebo to bude robiť človek, ktorý na to nemá vzdelanie,‘“ tvrdí Pekarčíková.
„Ministerstvo zdravotníctva SR tieto podnety registruje, avšak podľa platnej legislatívy patria všetky formy čeľustno-ortopedickej liečby, vrátane liečby pomocou strojčekov, výlučne do kompetencie špecialistov,“ vysvetľuje Daničová.
„Máme len jedného zubného lekára, všetci ostatní sú čeľustní ortopédi. A ten zubný lekár dosahuje nadpriemerne dobré výsledky v porovnaní s bežným súborom našich poskytovateľov,“ uvádza Urban.
„Mali sme pacienta, ktorý nám poslal podnet, pretože sa mu nezdal postup liečby. Mal zaplatiť približne 2 900 eur. Pohli sa trojky a vyrovnali sa štyri zuby. To, čo mu však spravili, bolo, že mu zväčšili tzv. incizálny schodík a zmenili mu zhryz. Na začiatku pacient schodík nemal, a po liečbe ho má. Touto liečbou sa situácia zhoršila,“ reaguje Sabo.
„My sa potom sprostredkovane stretávame s týmito škodami, keď na to robíme protetiku a vidím, ako to bolo liečené,“ hovorí prezidentka Slovenskej komory zubných technikov Hana Dohálová.
„Štatisticky to jednoznačne súvisí s tým, že sa lieči čoraz viac a viac pacientov. Otázka však je, či na základe jednej kazuistiky môžem vysloviť štatistický záver,“ myslí si Urban.
„Či zubár, či ortodontista, to je jedno. Ten, kto nerobí, nič nepokazí. A poškodení musia ísť na Úrad pre dohľad,“ vysvetľuje Forouhar.
Nápravy v zahraničí
„V Nemecku, Švajčiarsku či Taliansku, keď zubný lekár lieči pacienta neviditeľným strojčekom, tak mu neškodí. Ale keď český alebo slovenský zubný lekár lieči pacienta neviditeľným strojčekom, tak ho poškodzuje,“ reaguje Urban.
„Porovnávať prípravu zubného lekára u nás a v zahraničí nie je úplne ideálne, lebo všetci vieme, ako to v skutočnosti funguje, koľko praxe majú naši zubári a koľko praxe majú zahraniční zubní lekári,“ objasňuje Sabo.
„Platí to najmä u detí, keď sa im vyvíjajú korene. A keď sa začne hýbať zubami príliš drasticky, tak sa korene nedovyvinú. Tie deti sú potom trvalo poškodené. Ja som to videla na röntgenových snímkach,“ spomína Dohálová.
Problémová dokumentácia
„Zdravotnú dokumentáciu mi vydali bez problémov, ale problém nastal vtedy, keď som začala žiadať, aby sa mi podpísal pod tú zdravotnú dokumentáciu. Podpísal sa menom čeľustného ortopéda, ktorého síce mali uvedeného na stránke, ale ja som ho nikdy nevidela,“ spomína pacientka z Bratislavy.
„Neželáme si akúkoľvek reportáž o ambulancii, nakoľko to vnímame len ako nekalý konkurenčný boj, a preto sa nebudeme vyjadrovať k žiadnym otázkam,“ reaguje bratislavská zubná klinika v stanovisku.
Majiteľ zubnej kliniky v Topoľčanoch sa tiež priznal, že liečbu poskytuje napriek tomu, že nie je čeľustný ortopéd. Tvrdí však, že strojčeky, ktoré pacientom dáva, vyrába čeľustný ortopéd.
„Neexistuje, aby si medzi zubárom a výrobcom prehadzovali zodpovednosť. Vždy je za ňu samozrejme zodpovedný lekár,“ reaguje Sabo.
„Ambulancia má povolenie na čeľustnú ortopédiu. Pri výrobe používame certifikované materiály a softvér,“ uvádza v stanovisku výrobca strojčekov.
Prípady v Nitre
V Nitre sme narazili na ďalšiu kliniku, kde nám ponúkli strojček, hoci nemajú špecialistu. Zamestnankyňa nám potvrdila, že sa venujú výlučne neviditeľným strojčekom.
„V našej prevádzke sme v minulosti boli podľa pokynov ortodontistu odberným miestom pre individualizované zdravotnícke pomôcky na domáce použitie bez ambulantného nasadenia. V súčasnosti uvedené neposkytujeme,“ uvádza klinika v stanovisku.
„Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s prevádzkovaním ambulancie čeľustnej ortopédie vedie správne konanie o uložení pokuty,“ tvrdí v súvislosti so situáciou Daničová.
„Veľa vecí na Slovensku vyrábajú a produkujú bez toho, aby mali certifikáty Európskej únie, bez certifikovaných strojov, bez certifikovaných materiálov. Neexistuje kontrola. Mnohé firmy vyrábajú modely z materiálov, ktoré kupujú priamo z Číny,“ opisuje Forouhar.
„Treba sa popýtať, s kým a kde bol čeľustno-ortopedický aparát zhotovený. Lebo to nie je hanba. Treba sa spýtať: Pán doktor, kde si to dávate robiť? Veď čokoľvek, čo si kupujete, si overujete podľa zloženia. To isté by malo platiť aj pri strojčekoch, ktoré si dáte do úst,“ varuje Dohálová.
Podnety na ŠÚKL
„Evidujeme niekoľko podnetov, ktoré sa v drvivej väčšine týkajú regulačno-legislatívnej oblasti. Chcem zdôrazniť, že Štátny ústav je dlhodobo zahlcovaný podnetmi vyplývajúcimi z konkurenčného boja medzi poskytovateľmi neviditeľných strojčekov,“ vysvetľuje hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková.
„Výrobca musí pri certifikácii na ŠÚKL deklarovať, že jeho zdravotnícka pomôcka je ekvivalentná so zdravotníckou pomôckou, ktorá už je uvedená na trh. To sa dokazuje argumentáciou, odkazmi na technické normy a opisom výroby. V takom prípade notifikovaná osoba , teda ŠÚKL akceptuje túto argumentáciu a výrobca nemusí robiť klinické skúšanie. ŠÚKL u nás bol, videl softvér aj celé prístrojové vybavenie,“ hovorí Urban.
„Liečba priehľadnými snímateľnými dlahami predstavuje odlišnú kategóriu výkonu než klasická ortodontická liečba. Nevnímame ju ako zákonom zakázanú, pokiaľ ju poskytuje kvalifikovaný stomatológ,“ uvádza zubná klinika v Košiciach v stanovisku.
„Mnohé z najťažších prípadov na prvý pohľad vyzerajú ako ľahké. Máme tu niekoľko príkladov. Pacientka mala po neodbornej liečbe otvorený zhryz, prišla o zuby a trpela chronickými bolesťami. Jednu pacientku sme nedávno museli operovať. V inom prípade bol zub číslo dva postupne vytláčaný tlakom strojčeka, až sa vytiahol aj s koreňom,“ spomína Thurzo.
„Pán doktor to má preštudované, má to vybavené tak, že môže. Keby to nemohol, tak by to nerobil. Mali sme tu aj kontrolu z VÚC-ky a dostali sme potvrdenie, že je všetko v poriadku.“
Nezistili porušenie
Košický samosprávny kraj tvrdí, že počas kontroly na klinike porušenie právnych predpisov nezistil.
„Dostala som novú diagnózu s tým, že mi nesedí zhryz. Tým, že som mala strojček iba hore a dole nie, teraz mi dole prekáža jedna sedmička, ktorá rastie zle. Takže potrebujem absolvovať ďalšiu liečbu,“ sťažuje sa pacientka z Bratislavy.
„Je to len špička ľadovca. Čo sa nezmenilo, je prístup našich orgánov k tomuto problému,“ hovorí Sabo.
Podľa našich zistení za nelegálnu liečbu strojčekom nebola za uplynulý rok uložená ani jedna pokuta zo strany samosprávnych krajov. Väčšina žúp nám tvrdila, že nedostali žiadny podnet.
„Je to pre mňa prekvapivé. Dôvod je pritom jednoduchý. Len ortodontická spoločnosť poslala viac ako 30 podnetov,“ tvrdí Sabo.
„Tri podnety zo štyroch sú v štádiu riešenia a jeden bol ukončený a vyhodnotený ako neopodstatnený,“ reaguje hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman.
„Košický samosprávny kraj v roku 2025 zaznamenal dve podania. Z našej strany bola vykonaná kontrola, avšak v žiadnej zdravotnej dokumentácii sa nenašli relevantné dôkazy, že by takýto úkon bol zrealizovaný,“ uvádza hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Katarína Strojná.
„Máme originálnu zdravotnú dokumentáciu od pacientov, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že strojčeky robil zubný lekár bez licencie, bez oprávnenia a bez povolenia. Neviem teda, aké ďalšie skúmanie ešte potrebujú vyššie územné celky,“ hovorí Sabo.
Zmena legislatívy
„Aktuálne rezort zdravotníctva intenzívne pracuje na vypracovaní odborného usmernenia, ktoré bude záväzné pre zdravotníkov a nebude riskovať zdravie pacienta,“ tvrdí Thurzo.
„K zlepšeniu situácie by určite prispelo zlepšenie a stabilizovanie legislatívneho rámca,“ myslí si hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Lucia Balážiková.
„Mali by sme systematickejšie pracovať na vzdelávaní čeľustných ortopédov a viac motivovať lekárov, aby si túto špecializáciu urobili. Zubných lekárov máme, kupodivu, už dosť. Začína sa medzi nimi konkurenčný boj, a tým pádom bude potrebné, aby sa profilovali. No a, samozrejme, potom príde na rad aj cenová politika,“ hovorí riaditeľka Odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková.
„Umelá inteligencia, telemedicína, 3D tlač biokompatibilnými materiálmi či 4D inteligentné materiály. To všetko sú nové technológie, ktoré môžu znížiť náklady pacienta alebo štátu na liečbu. Je teda predpoklad, že cena ortodontickej liečby pôjde dole, ak sa správne inovuje katalóg výkonov,“ dodáva Thurzo.
