Do parlamentných volieb v Česku zostávajú posledné tri dni. Jednou z hlavných tém predvolebnej kampane sú ceny potravín. Zdražovanie kritizujú najmä opozičné strany a hnutie SPD dokonca na tom stavia predvolebné mítingy.
Na takzvaných jarmokoch SPD predávajú lacnejšie potraviny a sľubujú, že nízke cenovky zavedú aj v obchodoch. Na mítingu v Prahe nahrával aj štáb STVR.
Líder hnutia SPD Tomio Okamura vychádza na pódium, inšpirovaný argentínskym prezidentom Javierom Mileiom, akurát miesto motorovou pílou osekáva štátny dlh krovinorezom. Ľudia si popri tom v okolitých stánkoch môžu nakúpiť zeleninu.
„Jarmoky“ sa stali už akousi predvolebnou tradíciou strany SPD. Voličov lákajú najmä na lacné zemiaky, mrkvu za korunu za kilogram, čiže v prepočte asi 30 centov. No najväčším lákadlom sú klobásy a pivo za 15 korún, čiže asi 60 centov.
Tovar od agrobarónov
Voliči SPD tvrdia, že takéto ceny by mali mať aj bežní predajcovia. Experti však upozorňujú, že aj SPD tovar berie od agrobarónov.
„Ukazuje sa, že často išlo o veľkých dodávateľov na úrovni dodávateľov pre reťazce. To je prvá pikantnosť, nejde o malých poľnohospodárov ani rodinné firmy, ale o veľkosklady a veľkododávateľov. Navyše sa ukazuje, že to bolo dotované,“ uviedol politológ Jan Kubáček.
Okrem záujemcov o lacné potraviny však na míting zavítali aj odporcovia strany. Prekáža im najmä protiukrajinská rétorika strany.
Okamura však popiera, že by bol proruský. „My sa inšpirujeme, napríklad, čo sa týka zahraničnej politiky u Donalda Trumpa. Inšpirujeme sa v Rakúsku, to je výborná krajina, čo sa týka migračnej politiky. Inšpirujeme sa v najrýchlejších krajinách sveta, nulová tolerancia, Japonsko, Singapur, Austrália, Nový Zéland. Myslím si, že to sú správne príklady. My sa pozeráme na Západ,“ skonštatoval Okamura.
Hnutie SPD má zatiaľ podľa predvolebných prieskumov okolo dvanásť percent.
Predvolebným jarmakom SPD sa v Správach venovala redaktorka Katarína Chovančáková:
V kampani rezonujú aj dôchodky
Okrem drahých potravín v predvolebnej kampani rezonuje aj dôchodková reforma súčasnej koalície. A najmä to, či sa zmení vek odchodu do penzie. Politické strany budú bojovať o hlasy dvoch miliónov dôchodcov.
Česko bude mať v roku 2050 až 900-tisíc ľudí nad 80 rokov. Štát žiada kraje, aby naplánovali vyššie kapacity sociálnych služieb a školy prijímali nových študentov ošetrovateľstva.
Na potrebe navýšenia ošetrovateľov sa strany zhodujú. Na navýšení veku odchodu do dôchodku už nie. Vláda Petra Fialu penzijný systém zásadne upravila reformou.
„Ak by sme nič neurobili, tak by okolo najväčšieho prepadu v roku 2045 – 2050 bol deficit na dôchodkovom účte mínus päť percent hrubého domáceho produktu (HDP),“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Marian Jurečka (SPOLU).
„Vládu by som za to pochválila. Takéto zmeny sú nutné pre ekonomiku, pre súdržnosť spoločnosti, pretože inak si tento dôchodkový systém čoskoro nebudeme môcť dovoliť. Lenže to spôsobí obrovský rozkol medzi mladými ľuďmi a seniormi,“ uviedla ekonómka Jana Matesová.
Plánovanej dôchodkovej reforme v Česku sa v Správach venovala redaktorka Katarína Vítková:
Naopak, Andrej Babiš dôchodkovú reformu označil za paškvil, ktorý plánuje zrušiť.
„Ak nás zvolíte, my to samozrejme napravíme, všetko zrušíme. Nie je to reforma, zastropujeme dôchodky na 65 rokov. Vrátime, čo Fialova vláda vzala dôchodcom,“ uviedol líder opozičného hnutia ANO Andrej Babiš.
„Keby však zaviedli zastropovanie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov, z dlhodobého hľadiska by to systém úplne rozhádzalo. Keby vrátili opatrenia pre predčasné dôchodky, to úplne zruinuje verejné financie,“ vyhlásila Matesová.
Kľúčový okamih dôchodkový systém zažije už v roku 2030, keď do dôchodku zamieri generácia takzvaných Husákových detí. To preverí, či reforma pomohla odolať náporu, alebo jej zrušenie zaviedlo Česko do slepej uličky.
