Hokejový klub z Liptovského Mikuláša hral naposledy v play-off extraligy ešte v ročníku 2008/2009. Šéf Liptákov Róbert Ľupták verí, že práve aktuálna sezóna bude zlomová a mužstvo po dlhom čakaní nakukne medzi najlepšiu osmičku.
A hoci sa tímu v úvode ročníka darí a neokupuje posledné priečky tabuľky, viac ako o výkonoch na ľade sa počas posledného týždňa hovorilo o incidente majiteľa s členom Komisie rozhodcov Petrom Jonákom. Ľupták sa v rozhovore pre spravodajský web STVR vyjadril aj na túto tému.
„Právnik už napísal odvolanie. Ja som mu žiadnu SMS neposlal. Nešla ani z môjho telefónu, nič som mu neposlal. Bohužiaľ, komisia mi povedala, že odvolanie zamieta, a tak pôjdem právnou cestou,“ uviedol.
Okrem toho hovoril aj o slabšom diváckom záujme v Mikuláši, o tom, prečo má problém nájsť vhodných ľudí do manažmentu klubu či spolupráci s trénerom Alešom Totterom. Prezradil tiež, čo ho motivuje pokračovať v hokeji práve na Liptove.
V kabíne všetko funguje
Po deviatich kolách patrí Liptovskému Mikulášu so 17 bodmi piata priečka v tabuľke. Dokázali ste zdolať úradujúceho majstra z Košíc, Banskú Bystricu či Žilinu. Ako hodnotíte doterajší priebeh sezóny?
Zatiaľ sme s úvodom ročníka spokojní. Je to najmä zásluha trénerov, pretože v kabíne držia disciplínu a hráči plnia všetko, čo od nich vyžadujú. Dobre korčuľujú, majú dobrý prístup a dobrú životosprávu. V kabíne to funguje, sme však len na začiatku a stále je na čom pracovať. Postupne sa nám vracajú aj zranení kľúčoví hráči, takže dúfame, že to bude ešte lepšie.
Aký cieľ ste si stanovili na najbližšie obdobie – výsledkovo aj herne?
Ciele sú vždy rovnaké. Chceme hrať play-off, zatiaľ nám to vychádza. Každý súper je ťažký a aj ostatné mužstvá sa postupne zohrávajú a posilňujú. Súťaž je vyrovnaná.
Trénerskú lavičku obsadil Čech Aleš Totter. Ako sa vám s ním zatiaľ spolupracuje?
Veľmi dobre. Všetko medzi nami, ale aj medzi hráčmi funguje. Drží mužstvo a hráči ho vnímajú pozitívne. Mužstvo na ľade pôsobí veľmi dobre. Do hokeja priniesol poriadok. Hráme dobre kombinačne, veľa korčuľujeme a napádame. Hráme atraktívny hokej.
Ťažké srdce na rozhodcov
V posledných dňoch výkony mužstva zatienila vaša konverzácia s členom Komisie rozhodcov Petrom Jonákom. Čo k tomu môžete povedať?
Právnik už napísal odvolanie. Ja som mu žiadnu SMS neposlal. Nešla ani z môjho telefónu a nič som mu neposlal. Bohužiaľ, Komisia mi povedala, že odvolanie zamieta, a tak pôjdem právnou cestou. Žiadnu SMS som mu nenapísal a keď sa chcel zviditeľniť, tak sa mu to podarilo. Nech sa nad sebou zamyslí.
K pánovi Jonákovi a jeho správaniu k ďalším činovníkom v kluboch sa už nebudem vyjadrovať. Aká arogancia ide od niektorých rozhodcov… Keď sa toto nezastaví, tak hokej dopredu nepôjde. Často vidíte, koľkí ďalší manažéri sa už sťažujú. Všetci platíme štartovné, či už seniori alebo mládežníci, a vždy sa hovorí, že ideme pracovať s rozhodcami… Za mňa sú tam stále tí istí ľudia. Nechcem ani nazvať to, čo si o tom myslím. Už nechcem mať žiadne problémy.
Priznávam, že niekedy mám aj ja chyby. Minulý rok som nemal žiaden problém s rozhodcami, ale teraz je len začiatok sezóny a keď vidím, koľko úsilia dávam do hokeja a napokon to celé stojí na rozhodcovi.
Disciplinárna komisia uviedla, že disponuje záznamami obrazovky spomínaných SMS správ. Aký dôvod by mal rozhodca Jonák tvrdiť, že ste mu písali, ak by to tak nebolo?
Už sa k tomu nechcem vyjadrovať. Opakujem, že žiadnu SMS som mu nenapísal. Mám jeden telefón a ani z môjho a žiadneho iného som mu nič nepísal. Budem sa ďalej brániť a uvidíme, ako to dopadne.
To, že ste mu najskôr volali, môžete potvrdiť?
Nebudem sa už vyjadrovať, nechajme to tak.
Za tie roky, čo sa pohybujete v hokeji, si už so sebou nesiete nálepku kontroverzného manažéra. Ako vnímate toto označenie?
Sem-tam si musím vedieť priznať, že majú pravdu. Nie som úplne bez viny, ale veľakrát mám aj pravdu.
Nie je to na škodu, že presne takéto výstupy odoberajú pozornosť od výkonov hráčov na ľade?
S týmto súhlasím, je to na škodu. Ale na škodu je aj to, keď vás v každom druhom dueli poškodí rozhodca. Teraz sme možno vyhrali o gól, ale v minulej sezóne nám neuznali dva alebo tri regulárne góly a na základe toho sme sa možno nedostali do play-off.
Kanadská posila pravdepodobne nepríde
Medzi legionármi ste počas leta urobili najväčšiu obmenu, nikto z minulej sezóny neostal. Ako vás zatiaľ presvedčili nové mená?
Som spokojný s každým jedným cudzincom, ktorý prišiel. Všetci hráči ešte v Európe nehrali a zatiaľ to funguje. Máme o jedného viac, čo je väčší problém, pretože všetci sa uzdravili. Bude náročné rozhodnúť sa, koho necháme sedieť, pretože nikto si to nezaslúži. Jeden bude musieť čakať na svoju šancu.
Môže si klub finančne dovoliť mať v kádri jedného legionára navyše, keďže vieme, že po novom už môžu do duelu nastúpiť len šiesti?
Chcem, aby bola medzi legionármi aj Slovákmi konkurencia, preto máme širší káder. Platy sú také, že to zvládneme.
Zámorské posily Michael Farren a Hudson Elynuik ešte do súťažného zápasu nezasiahli. Môžete objasniť, aká je okolo nich situácia?
Elynuik nastúpi už v piatok (10. 10.) proti Slovanu. Farren na Slovensko vôbec neprišiel, pretože sa zranil v príprave. Čo sa týka ukončenia zmluvy, ešte čakáme, čo bude, ale v tejto sezóne už asi nepríde. Mal vážne zranenie ramena.
Pred sezónou ste avizovali, že chcete dať viac príležitostí slovenským mladíkom. O slovo sa zatiaľ najviac hlásia Max Ferkodič a Matúš Vojtech. Ako zatiaľ napĺňajú vaše očakávania?
Vojtech mal dobrý už záver minulej sezóny po príchode trénera Skudru, ktorý mu dal šancu. Nehovorím, že som s ním nespokojný, ale čakám od neho viac, pretože má na to, aby hral lepšie a bodoval. Ferkodič je príjemné prekvapenie. Tréner mu dáva veľa priestoru a on nám to vracia. Je výborným hokejistom a má pred sebou slušnú kariéru. Sme radi, že ho máme podpísaného na ďalšie dve sezóny. Pre nás je budúcnosťou.
Šancu však dáme aj mladému obrancovi Maximovi Kadlubiakovi, ktorý je rodák z Mikuláša. Postupne budeme zapájať aj ďalších hráčov z juniorky, ktorí budú pracovať a potvrdia, že hrajú dobre. Sezóna je dlhá, hráči sa môžu zraniť, a tak ich budeme vyťahovať vyššie.
Zvažujete ešte posilnenie kádra, nejaké zmeny v kádri?
Momentálne nie.
Je náročné dostať kvalitných hráčov do Liptovského Mikuláša?
Myslím si, že nie. Vždy sa snažím dodržať to, na čom som sa dohodol. Nemali sme do Mikuláša problém dostať legionárov, Slovákov alebo aj mladých hráčov. Hoci na Slovensku je domácich hráčov pomerne málo, a preto musíte aj riskovať s mladými, ako napríklad s Ferkodičom. Nitra si ho nenechala, pretože majú veľa mladých. U nás sa chytil a prekvapuje. Musíte mať aj šťastie.
V porovnaní s minulou sezónou nemáte obsadenú funkciu generálneho manažéra. Avizovali ste, že ju preberiete vy. Stíhate zatiaľ zvládať sám všetky povinnosti?
Zatiaľ všetko zvládam. Mužstvo som si skladal sám po konzultácii s trénerom. Zatiaľ ani nemám človeka, ktorý by tu chcel prísť pracovať. Už dávno som hovoril, že či už ide o pozíciu generálneho manažéra, marketéra alebo človeka, ktorý by chcel priniesť do klubu niečo nové, tak som jeho príchodu naklonený. Musí to však byť človek, ktorý nebude robiť len pre výplatu a v konečnom výsledku budem robiť veci aj tak sám.
Už som aj niekoho skúšal hľadať a neúspešne. Privítal by som, ak by sa našiel nejaký človek, máme minimálne dve-tri funkcie, ktoré by som vedel obsadiť. Dosť mi pomáha aj môj syn. Vo viacerých kluboch, ako napríklad Spišská Nová Ves, robia bratia Rapáčovci skoro sami a funguje to dobre.
Slovenskí fanúšikovia sú špecifickí
Zatiaľ ste odohrali štyri domáce stretnutia. V dvoch ste prekročili hranicu 1150 divákov, v dvoch prišlo 751 fanúšikov. Čo hovoríte na tieto čísla?
Už ani neviem, čo mám povedať. Keď som nebol v Mikuláši, tak tréneri a hráči nemali vyplatené peniaze. Tréneri nemali výplaty aj päť mesiacov. Mládež nefungovala. Teraz všetko funguje na 90 percent, všetky dlžoby som povyplácal. Zastabilizovali sme A-tím aj mládež. Ľudí chodí stále málo. Tým, čo chodia, som vďačný. Budem rád, keď ich bude chodiť viac.
Ako si teda vysvetľujete, že v Mikuláši nie je dostatočný záujem o hokej?
Aj hráčom prízvukujem, že nie je jednoduché zháňať peniaze na fungovanie hokeja. Keď budeme hrať zápasy tak, ako sme hrali v Žiline a Trenčíne, tak verím, že sa diváci na tribúny vrátia.
Vyvíja aj klub dostatok aktivity, aby pritiahol ľudí na tribúny?
Neviem, čo mám na to povedať. Môžete robiť čo chcete. Pokiaľ budú výsledky, ľudia budú chodiť. Naopak, keď ich nemáte, nechodia a môžete robiť čo len chcete. Takto je to len na Slovensku. Keď sa pozriete do okolitých krajín, tak ľudia sa chodia na hokej zabaviť a podporujú klub, či hrá dole alebo hore. U nás je to také špecifické.
Vlaňajšie odchody hráčov ušetrili 200-tisíc eur
Vlani ste pred koncom základnej časti umožnili odchod viacerým drahším hráčom, aby ste odľahčili rozpočet. V akej finančnej kondícii je aktuálne klub? Keď sa spätne obzriete, bolo to dobré rozhodnutie?
Bolo to veľmi dobré rozhodnutie. V tom období to bolo náročné, pretože najskôr skončil na vlastnú žiadosť tréner Faith. Potom prišiel Skudra, pretože som nemal iné východisko, ale keď prišiel, spravil veľký progres a aj jeho zásluhou sme sa zachránili.
Trénerom som dal pred zápasom so Zvolenom podmienku. Tento duel rozhodne, či pôjdeme ďalej bojovať o play-off alebo mužstvo rozpredám, pretože už by sme určite nemali šancu na play-off. Do Zvolena vtedy prišiel tréner Mikula a tím naštartoval.
Zápas sme doma prehrali 3:2 a práve vtedy som sa rozhodol, že hráčov pustím preč. Ušetrili sme 200-tisíc eur, a tým pádom sme vyrovnali celú sezónu, čo nám teraz pomohlo a nový ročník sme mohli odštartovať s čistým kontom.
Nemôžu mať aj takéto rozhodnutia vplyv na vyššie spomínaný (ne)záujem fanúšikov? Vidia, že hoci ste vlani ešte mali šancu na postup, tak ste to predčasne vzdali.
Som v klube a videl som, aká bola v mužstve nálada a videl som chyby, ktoré sa už nedali napraviť. Fanúšik, ak sa na to pozeral triezvymi očami, tak videl, že by som s tými hráčmi odohral ešte pár duelov a skončili by sme pred bránami play-off. Nemalo to žiaden význam.
Inde ako v Liptovskom Mikuláši už hokej robiť nebude
Hokej ste robili v Detve, Prešove a Liptovskom Mikuláši. Kde to pre vás bola najnáročnejšia výzva a prečo?
Najväčšia výzva je to pre mňa práve v Liptovskom Mikuláši, pretože už nikde inde hokej robiť nebudem. Určite ma už v žiadnom inom klube neuvidíte.
V Detve som bol doma, ale na extraligu je to malé mesto. V Prešove to nebolo zlé. Prišiel som do nového prostredia. Počas prvej sezóny sme sa dosť dobre držali. Mali sme kopec práce. Keď som prišiel do Prešova, tak zázemie štadióna bolo hrozné. Vyzeralo trikrát horšie ako niekedy v Detve.
Do Mikuláša som chcel ísť robiť hokej ešte pred Prešovom pred nejakými siedmimi rokmi, ale Slovenský zväz ľadového hokeja to mne ani mestu neumožnil. Nechceli nám dovoliť previesť licenciu, takže nakoniec som to musel kúpiť vo verejnej súťaži.
Myslím si, že aj mesto je spokojné. Jeho vedenie podporuje šport, ako ho nepodporujú nikde. Či už ide o mládež, A-mužstvo alebo prevádzku štadióna. Aj preto hovorím, že by som už hokej nešiel robiť nikde inde.
Máte nejakú víziu, ako dlho ešte chcete zotrvať pri hokeji?
Mám plán, že chcem hokej robiť v Mikuláši tak, aby sme boli v tabuľke čo najvyššie a ľuďom robili radosť. Chcem, aby ľudia chodili na štadión a hokej bol v Mikuláši športom číslom jedna. Aj preto som sa zapojil do mládeže.
