Pred 90 rokmi našli v Košiciach poklad ako z rozprávky. Nálezcom však rozprávkové šťastie nepriniesol. Odborníci zistili, že má obrovskú historickú hodnotu. Nečudo, že počas druhej svetovej vojny ho chceli získať nacisti. Podarilo sa ho však ukryť a dnes ho môžeme obdivovať v plnej kráse.
V roku 1935 v Košiciach pod bývalou Spišskou komorou kopali základy pre novú budovu finančného riaditeľstva. Jeden z nich zakopol hlbšie a natrafil na niečo nevídané.
Pokladu, ktorý vystavuje múzeum v Košiciach, sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Monika Mannová:
„Presne 24. augusta robotník menom Peter Stachov narazil na nádobu a zistil, že sa naňho usmieva kopec zlatých mincí. Stachov a jeho ďalší kolegovia, ktorí boli priamo pri výkope, si pár mincí schovali do vačkov a snažili sa to predať v mestskom parku v starožitníctve,“ opísal numizmatik Východoslovenského múzea Patrik Fečo.
Starožitníkom sa to však zdalo podozrivé, preto sa to začalo vyšetrovať. Nálezcom sa ich nekalý úmysel veru nevyplatil. Namiesto odmeny, vďaka ktorej by do konca života už nemuseli pracovať, dostali vysokú pokutu a hrozilo im väzenie.
„Policajti prišli na to, že robotníci si nechali 126 kusov mincí. Tie postupne od nich získali, doplnili do pokladu,“ prezradil Fečo. Keď všetko spočítali, zistili, že nález zahŕňa 2 920 zlatých mincí, tri medaily a mohutnú vyše dvojmetrovú renesančnú reťaz. V Košiciach však nebolo na uskladnenie pokladu žiadne bezpečné miesto.
„Tak putoval do Bratislavy, neskôr putoval do Prahy, tam už sa odborne spracovával v Národnom múzeu,“ doplnil numizmatik. Výskum postupne dokázal unikátnosť a obrovský historický význam pokladu.
Pôvod mincí
Mince pochádzajú z mnohých krajín a oblastí Európy, najmladšie z nich majú takmer 500 rokov. Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria aj tri zlaté medaily a svetovou raritou je Jazdecká medaila Ferdinanda I. z roku 1541.
Poklad uložili do schránky vytepanej z medeného plechu. Keď počas výskumu prišla druhá svetová vojna, košické zlato sa ocitlo v ohrození.
„Nacisti si brúsili zuby na tento poklad, bol ukrytý v dvoch debnách na neznámom mieste. Tradujú sa historky, že ho schovávali pod posteľou, že si ho presúvali z jedného miesta na druhé, ale nikto nám to už nevie potvrdiť,“ uviedol Fečo.
Zlatý poklad sa našťastie podarilo uchrániť a vrátil sa späť do Košíc. Prvýkrát ho verejnosť mohla obdivovať až po vyše 20 rokoch od nálezu, na výstave v roku 1956. Dnes sa ním môžete pokochať, ak vstúpite do impozantného trezora v podzemí Východoslovenského múzea.
Košický poklad z najrýdzejšieho zlata váži jedenásť kilogramov. Koniec-koncov, nie je to jediný poklad v zlate či v striebre, ktorý v expozícii nájdete.
„Napríklad nález zlatých mincí z Veľkého Folkmára. Prípadne strieborno-zlatý poklad z Bohdanoviec a zlatý poklad, ktorý nazývame Malý Košický, a je to nález z Mojzesovej ulice v Košiciach, alebo poklad Jednookého farára z Obišoviec a takisto Strieborný poklad z Levočského domu,“ vymenoval Fečo.
Interaktívna zábava
Expozícia v numizmatickom suteréne múzea ponúka nielen trblietavé poklady, ale aj interaktívnu zábavu a vedomosti.
„Je tu expozícia, ktorá sa volá Cesta za pokladom a mapuje dejiny peňažníctva u nás počas celého pôsobenia v Uhorsku. To znamená, že sú tu mince od prvého panovníka sv. Štefana až po posledné mince Habsburských krajín. Čiže dozvedia sa, čím ľudia platili v časoch Márie Terézie, Mateja Korvína či napríklad Františka Jozefa,“ spomenul numizmatik.
Nájdete tu i Denár sv. Štefana, prvú mincu vyrazenú na našom území v roku 1000. Pri príležitosti 90. výročia objavenia Košického zlatého pokladu vyrobili zväčšenú repliku Jazdeckej medaily Ferdinanda I. z roku 1541.

„Vo svete celkovo existujú dva kusy z tejto medaily, ale vystavovaný je iba práve tento košický. Tak sme sa rozhodli priblížiť ho návštevníkom vo zväčšenej forme,“ poznamenal Fečo.
Viac sa o Košickom zlatom poklade dočítate aj v knihe Poklady východného Slovenska od nášho sprievodcu múzeom Patrika Feča. Mimochodom, už vás niekto vyvážil zlatom? Vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach si to môžete vyskúšať a zistiť, aká je vaša hodnota v zlate aj v peniazoch.
„Máme tu historický trezor, 600-ročný, naozaj poctivé, nedobytné dvere. Keď sa na ne postavíte, tak vám to ukáže, koľko by ste vážili zlatých tehličiek, v akej hodnote a koľko eur by ste mali, keby ste boli celí zo zlata,“ opísal numizmatik.