Na hlavný obsah

Ľ. Blaha tvrdí, že na primátora Bratislavy podal trestné oznámenie za odstránenie sochy Mareka Čulena

Čulen bol podľa neho protifašistický bojovník.

socha M. Čulena
Pomník vznikol v roku 1978 ako pocta predstaviteľovi komunistického režimu Foto: TASR/Dano Veselský

Odstránenie sochy komunistického politika Mareka Čulena spred Úradu vlády má pokračovanie. Poslanec Európskeho parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD) vo videu tvrdí, že podal na primátora Bratislavy Matúša Valla trestné oznámenie za šírenie extrémizmu. Argumentuje, že Čulen bol účastníkom SNP. Historici však jeho úlohu viac spájajú s politikou komunistov než s aktívnym odbojom.

Blaha vo videu na sociálnej sieti označil Valla za fašistu a oznámil, že naňho podal trestné oznámenie. Reaguje na rozhodnutie bratislavskej radnice odstrániť sochu Mareka Čulena, komunistického politika a reprezentanta násilnej kolektivizácie v Československu.

„Marek Čulen bol významný protifašistický bojovník. A áno, bol to komunista, lebo veril v lepší svet, v odstránenie chudoby,“ uviedol Blaha na sociálnej sieti Facebook.

„My sme to urobili teraz. A okrem iného, začali sme práce na pamätníku Nežnej revolúcie. My radšej tvoríme, ako odstraňujeme, ale bola tu debata o jeho odstránení od Nežnej revolúcie,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.

„Uvedenú vec príslušné útvary v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave doposiaľ neevidujú,“ uviedla jeho hovorkyňa Katarína Bartošová.

„Jedného dňa budú chcieť odstrániť aj Slavín, uvidíte. Lebo sú to len obyčajní fašisti,“ vyhlásil Blaha.

Vývoj situácie s pamätníkom v Správach sledovali Aneta Čičková a Erik Adamson:

Zdroj: STVR

Nie je isté, či bol aktívny v odboji

Marek Čulen pôsobil počas vojny v Rusku v zahraničnom politbyre Komunistickej strany Československa. Z nariadenia strany sa z Moskvy vrátil na Slovensko v septembri roku 1944. Podľa historikov je však ťažké povedať, či sa vtedy 57-ročný Marek Čulen pripojil k aktívnemu odporu.

Ustúpil po skončení povstania a obsadení Banskej Bystrice do hôr a ako viem, tak sa zúčastnil ako politik na partizánskom hnutí, ale na aktívnych bojoch sa nikdy nezúčastnil. Pýtal som sa aj odborníkov na partizánske hnutie, ale nikto mi nevedel nejakú výraznejšiu stopu nájsť alebo dokladovať,“ skonštatoval historik a bývalý riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania (SNP) Stanislav Mičev.

Historik dodáva, že nie je ani známe, prečo postavili sochu práve Marekovi Čulenovi, keďže jeho kariéra bola aktívnejšia pred vojnou a po vojne najmä pri vzniku jednotných roľníckych družstiev.

Magistrát Bratislavy sa k trestnému oznámeniu nebude vyjadrovať a odkázal na zákonný proces pri odstraňovaní sochy.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet