V malej obci Uhliská v Levickom okrese schválili miestni poslanci zvýšenie dane z nehnuteľností o 2 600 percent. Z niekoľkých desiatok eur sa razom stali stovky, no nie pre každého. Domácim totiž schválili finančnú kompenzáciu, obrovský nárast dane teda pocítili najmä chalupári. Tí to považujú za diskrimináciu, no starosta v tom vidí jedinú možnosť, ako prinútiť chalupárov, aby nielen využívali, ale aj prispievali na chod obce.
„V roku 2024 bolo prijaté všeobecné záväzné nariadenie, ktorým zvýšila obec daň z nehnuteľnosti z 0,115 eura na meter štvorcový na 2,99 eura za meter štvorcový. To je vlastne tých 2 600 percent,“ uviedla chatárka Vlasta Klbiková.
„Moja pôvodná daň za nehnuteľnosť bola okolo 20 – 30 eur, teraz je to skoro 500,“ prezradil chatár Roman Havelka.
„Naša daň za rok 2024 bola vo výške 33,7 eura, teraz je to 296,56 eura za rok 2025,“ povedala ďalšia chatárka Taťána Krauszová.
„Napríklad sme platili v minulom roku za rok 2024 12,80 eura ako daň z nehnuteľnosti, tak už v roku 2026, ale spätne za rok 2025 sme mali uhrádzať 340 eur,“ ozrejmila Klbiková.
Podľa majiteľov ide o extrém
Podľa majiteľov nehnuteľností ide o extrém, zákon to tak nevidí. „Zvýšené ročné sadzby určené nariadením predmetnej obce, o ktorej hovoríme, nie sú v rozpore so zákonom. Keďže najnižšia určená sadzba vo VZN pri stavbách za poľnohospodársku produkciu bola stanovená obcou vo výške 0,50 eura za meter štvorcový a najvyššia ročná sadzba vo výške päť eur za meter zastavanej plochy pre stavby na ostatné podnikanie. To je ten desaťnásobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou,“ zhodnotila členka Rady Asociácie komunálnych ekonómov SR Zuzana Detková.
Zvýšené dane preverovala aj prokuratúra na podnet obecného poslanca. „Všeobecné záväzné nariadenie obce Uhliská č. 3/2024 je v súlade so zákonom o miestnych daniach, a preto váš podnet odkladám bez prijatia prokurátorských opatrení,“ písalo sa vo vyjadrení Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 12. februára 2025.
Nespokojní sú najmä chalupári. Obec totiž v rovnaký deň prijala aj nariadenie o finančných príspevkoch. Jedným z nich je príspevok na bývanie 2,84 eura za štvorcový meter zastavanej plochy. Nárok naň však nemajú všetci.
„Chalupári nemajú nárok, pretože nemajú v obci trvalý pobyt, takže nárok je iba pre občanov, ktorí v obci majú trvalý pobyt,“ ozrejmila Klbiková.
Rovnaká sadzba dane pre všetkých
Sadzba dane je síce rovnaká pre všetkých, no obyvateľom s trvalým pobytom ju znižuje príspevok na bývanie. V praxi, majiteľ domu s trvalým pobytom, zaplatí za 200 štvorcových metrov 30 eur s poskytnutým príspevkom, zatiaľ čo majiteľ bez trvalého pobytu a bez príspevku zaplatí takmer 600 eur.
„Je to selekcia na základe typu vlastníctva,“ vyjadril sa Havelka.
„Bez toho, aby vôbec skúmal, či sú sociálnymi prípadmi, koľko je tam detí, aké majú príjmy, nič ho nezaujíma, len to, že sú na trvalom pobyte,“ reagovala Krauszová.
Obec prispieva obyvateľom v rôznych životných situáciách pevnou sumou. Jedine príspevok na bývanie sa počíta podľa výmery domu, podobne ako samotná daň.
„Kopíruje to priamo daň z nehnuteľnosti, dá sa pekne vypočítať, koľko máte zaplatiť daň a koľko máte reálne úľavu. Tým pádom zaplatíte menej, keď tam máte trvalý pobyt,“ vysvetlil nezávislý advokát Milan Ficek.
Príspevok na bývanie
V obci so 190 obyvateľmi požiadalo o príspevok na bývanie 43 ľudí. Obec im spolu vyplatila viac ako 21-tisíc eur. Chalupári bez trvalého pobytu, ktorí obývajú väčšinu nehnuteľností v obci a nemajú nárok na tento príspevok, hovoria o diskriminácii. Starosta zase o adresnej pomoci.
„Dúfam, že ma nechcete kritizovať za príspevok na bývanie pre dedinčanov. Všade počúvame z médií, že nie je adresná pomoc, tak toto je adresná pomoc. Takú istú sadzbu dane platia aj jedni, aj druhí,“ vyhlásil starosta obce Uhliská Daniel Štubňa.
„Práveže podľa toho uznesenia, ktoré bolo prijaté, sa to vôbec nejaví ako adresná pomoc. Ono sa to naozaj javí iba tak, že je to nastavené na trvalý pobyt a že to kopíruje priamo ustanovenia o dani z nehnuteľnosti, hlavne teda, že je nastavené na metre štvorcové v danej lokalite,“ oponoval Ficek.
„Možno to vyznie podľa nich, že je to nejaké diskriminačné, diskriminačné to vôbec nie je. Diskriminačné je to, že sa 190 obyvateľov skladá jednou tretinou domov na dve tretiny domov na financovanie dediny. To je diskriminačné. Nám chodia podielové dane 4 800 eur, nič viac,“ reagoval Štubňa.
„Snažím sa vžiť do pozície starostu, ktorému peniaze chýbajú. Ak tam má obrovské množstvo chatárov, ktoré môže byť porovnateľné s počtom chatárov, a chatári očakávajú kvalitu služieb rovnako, ako majú občania, ktorí tam majú trvalý pobyt a sú tými, ktorí prinášajú podielové dane do obce, tak je logické, že starosta sa snaží nájsť nejaký spôsob, aby na tom chatári participovali,“ konštatoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.
Starosta potrebuje viac peňazí
Starosta nás vezie dedinou. Ukazuje nám rozbité cesty, hovorí o chýbajúcej kanalizácii. Zároveň poukazuje na nevýhodu obce, vodu musí čerpadlami tlačiť do celej dediny, ktorá sa ťahá po kopci.
„Doteraz platili 20 alebo 30 eur daň z nehnuteľnosti. To znamená, že jediný príjem obce z dvoch chalúp prišlo 40 eur. Minuli vody každý za 100 eur a z toho im obec dotovala polovicu, takže na každej chalupe sme prišli do mínusu 30 eur. Obec nemôže dotovať domy za to, že sa sem niekto príde zrekreovať,“ povedal Štubňa.
„Zaujímavé, pretože ja by som skôr očakávala, keď má problém s nedoplatkami na nejakých technických zariadeniach alebo že sú vysokým nákladom, že ich nepremietne do dane, ale že sa s nami bude o tom rozprávať, koľko platíme za dodávku vody,“ reagovala Krauszová.
Starosta tvrdí, že od chatárov potrebuje viac peňazí. Počas prípravy reportáže nám poslal rozhodnutie prokuratúry, ktorá skúmala zákonnosť všeobecne záväzného nariadenia, ktorým obec poskytuje finančné príspevky.
„Mám za to, že podmienky na poskytnutie finančného príspevku na bývanie stanovené obcou v závislosti od toho, či má osoba aj trvalý pobyt v obci, nemožno hodnotiť ako porušenie zákazu diskriminácie v zmysle antidiskriminačného zákona,“ písalo sa vo vyjadrení Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 19. marca 2026.
„Pokiaľ ide o stanovisko prokurátora, tak z neho vyplýva, že on sa zaoberal primárne tzv. antidiskriminačným zákonom. Z pohľadu zákona nejde o porušenie, ale neriešil samotnú otázku toho, že či nejde v danom prípade o obchádzanie zákona. Či nie sú zvýhodňovaní niektorí ľudia oproti ostatným,“ upozornil Ficek.
Účelové obchádzanie zákona
Ak to zhrnieme, podľa prokurátora nie je všeobecne záväzné nariadenie o miestnych daniach ani o sociálnych príspevkoch v rozpore so zákonom. Čo je však možné skúmať, je to, ako tieto nariadenia obce vzájomne súvisia a či nejde o účelové obchádzanie zákona.
„Vlastníci nehnuteľností, ktorí sa cítia dotknutí týmito všeobecnými záväznými nariadeniami, sa môžu naďalej domáhať svojho práva cez súd a práve v súdnom konaní sa bude riešiť to, či nedochádzalo k obchádzaniu zákona a či takýto postup nie je diskriminačný, ale z pohľadu ústavy, a nie z pohľadu antidiskriminačného zákona,“ pokračoval Ficek.
Starosta už v návrhu na prijatie uznesenia o finančných príspevkoch hovoril o zmiernení vplyvu zvýšenej dane z nehnuteľností, najmä na zraniteľných občanov. Chatári si preto myslia, že ide o diskrimináciu skrytú za sociálnu politiku. Avizujú, že sa budú brániť.
„Očakávame, že všeobecné záväzné nariadenia spolusúvisiace budú zrušené,“ povedal chatár Roman Havelka.
„Áno, dane sú aj z môjho pohľadu nepopulárne, ale z niečoho to musíme financovať. To je celé, čo vám viem k tomu povedať,“ dodal na záver starosta obce.
