Posledná zmena slovenskej ústavy môže byť ešte problém. V hre je totiž možnosť, že Holandsko zažaluje Slovensko pred Súdnym dvorom EÚ. Odvoláva sa na článok 259 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorou je platná pre krajiny spoločenstva.
„Ide o tzv. riadenie o porušení povinnosti, môže ho začať každý členský štát. Je to spôsob, ako európske právo predpokladá svoje vymáhanie. Typicky to začína Európska komisia, naozaj v 99 percentách prípadov. Len okolo desiatich prípadov bolo historicky začatých členskými štátmi, a to sú prípady, ktoré sú veľmi politické.“ vysvetlil odborník na európske právo Michal Říha.
Celý proces sa začal uznesením holandského parlamentu spred pár dní. V ňom kritizoval, že novela ústavy diskriminuje LGBT+ ľudí. Úrad vlády SR sa voči takémuto kroku ohradil a zdôraznil, že aj Slovensko rešpektuje pomery holandského kráľovstva.
Novela vyvolala spory nielen v politike, ale aj v slovenskej verejnosti. Tá zakotvila okrem dvoch pohlaví aj možnosť adopcie detí iba zosobášenými pármi, prijal parlament ešte v septembri. Hlasovalo zaň 90 poslancov. Parlament holandského kráľovstva vyzval svoju vládu, aby zažalovala Slovensko na európskom súdnom dvore.
Holandskej žalobe pre novelu ústavy sa v reportáži v Správach venovala redaktorka STVR Lea Hubová:
„Slovensko vykonalo ústavnú zmenu, ktorou sa národné právo stavia nad právo EÚ a ktorou sa obmedzujú práva osôb LGBT+,“ vyjadril sa holandský parlament.
Vláda zareagovala, že bráni slovenské hodnoty a nikomu ich nevnucuje. Ani Holandsku. „Aj keď naše hodnoty sú v tejto oblasti iné, nikdy by nám preto nenapadlo žalovať Holandsko pred medzinárodným súdom,“ uviedla.
Reakcie na kroky Holandska
Podľa opozície môžu prísť podobné kroky aj od ďalších členských štátov EÚ. „Ak táto novela ústavy zostane takto, môžeme čakať, že to bude stále problém a môžeme čakať ďalšie a ďalšie takéto následky,“ povedala poslankyňa a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).
„Novela ústavy je jednak škodlivá a ubližuje ľuďom na Slovensku. My budeme v tomto zvažovať vlastné kroky, pokiaľ ide o Ústavný súd SR a novelu ústavy,“ vyjadril sa líder PS Michal Šimečka.
Koaliční poslanci, naopak, zmenu ústavy považujú za výsostné právo našej krajiny. „Je to naše výsostné právo prijímať si ústavu. V hodnotových otázkach jednoznačne,“ vyjadril sa poslanec Roman Michelko (SNS).
„Nepovažujem to za šťastné ani od holandského parlamentu, ani vlády. Pokiaľ sa niečo také udeje, bude na to patričná reakcia,“ povedal predseda parlamentu za Smer-SD Tibor Gašpar.
Odborník na európske právo Michal Říha povedal, že v najhoršom prípade môže Slovensko dostať pokutu desiatky tisíc eur. Vyriešenie takéhoto sporu však môže trvať niekoľko rokov.
„Bude sa skutočne zisťovať, či dochádza naozaj k porušovaniu, čo je dlhé vyšetrovanie. Pokiaľ by to však zobralo Holandsko, pomerne rýchlo by to dospelo do rýchlej fázy a rozsudok by sa dal očakávať v roku-dvoch,“ dodal.
