Svetové vlády sa na klimatickej konferencii COP30 v Brazílii dohodli na zvýšení finančných prostriedkov pre chudobné krajiny potýkajúce sa s globálnym otepľovaním. Kompromisná dohoda však vynecháva akúkoľvek zmienku o fosílnych palivách, napísala agentúra Reuters.
Dvojtýždňová konferencia, ktorú označovali za príležitosť ukázať, že krajiny môžu napriek absencii Spojených štátov spojiť sily v boji proti zmene klímy, sa mala skončiť v piatok (21. 11.). Pretiahla sa však, pretože vyjednávači sa snažili vyriešiť patovú situáciu vyvolanú požiadavkou na odklon od fosílnych palív. To sa podarilo po celonočných rokovaniach vedených hostiteľskou Brazíliou.
Takmer 200 krajín schválilo dohodu jednomyseľne. V pléne zaznel potlesk, keď predseda COP30 André Corrêa do Lago udrel kladivkom, čo bol signál, že dohodu schválili, uviedla agentúra AFP.
Nečakané komplikácie
Po schválení dohody sa však objavili nečakané komplikácie. Počítalo sa s tým, že akonáhle bude hlavná dohoda prijatá, zvyšok programu už pôjde hladko a jednotlivé body budú formálne odsúhlasené.
Do Lago však bol nútený prerušiť zasadnutie, pretože viaceré krajiny vyjadrili nespokojnosť s tým, že ich pripomienky neboli riadne vypočuté predtým, ako bola dohoda schválená. Do Lago sa najprv pokúsil nespokojnosť riešiť tým, že pripomienky zapíše do záverečnej správy.
Nakoniec bol nútený rokovania úplne prerušiť, najmä kvôli opakovaným ostrým námietkam Kolumbie. Predsedníctvo následne presunulo rokovania do uzavretých konzultácií.
Po zhruba hodine bolo rokovanie obnovené a do Lago sa ospravedlnil za to, že prehliadol námietky niektorých krajín. Oznámil, že po konzultácii s právnikmi schválená dohoda nemôže byť znovu otvorená, aby do nej bolo možné pridať prísnejšie formulácie týkajúce sa fosílnych palív.
Dohoda tak platí. Sľúbil Kolumbii, že otázka prísnejšej formulácie môže byť znovu vznesená za šesť mesiacov, keď bude pravidelný summit, ktorý sa koná medzi jednotlivými konferenciami COP.
Dvere pre urýchlenie klimatických opatrení
Dohoda otvára dobrovoľnú iniciatívu na urýchlenie klimatických opatrení, ktoré majú pomôcť krajinám splniť ich existujúce záväzky na zníženie emisií. Vyzýva bohaté krajiny, aby do roku 2035 aspoň strojnásobili sumu, ktorú poskytujú rozvojovým krajinám na pomoc pri prispôsobovaní sa otepľujúcemu sa svetu.
Rozvojové krajiny argumentujú, že naliehavo potrebujú peniaze, aby sa mohli prispôsobiť vplyvom zmeny klímy, ktoré už teraz pociťujú. Patrí medzi ne zvyšovanie hladiny morí a zhoršovanie vĺn horúčav, sucha, povodní a búrok.
Odpor proti odklonu od fosílnych palív
Dohoda tiež otvára proces, v rámci ktorého budú klimatické orgány skúmať, ako zosúladiť medzinárodný obchod s klimatickými opatreniami. V texte sa uvádza súvislosť s obavami, že rastúce obchodné bariéry obmedzujú prijímanie čistých technológií.
EÚ sa usilovala o to, aby sa do oficiálnej dohody dostala formulácia o odklonení sa od fosílnych palív. Narazila však na tvrdý odpor skupiny arabských krajín, vrátane najväčšieho svetového vývozcu ropy, Saudskej Arábie.
Eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra ešte pred konečným schválením uviedol, že navrhovaná dohoda je prijateľná, aj keď si EÚ priala viac. „Mali by sme ju podporiť, pretože aspoň smeruje správnym smerom,“ povedal.
Prezident COP30 do Lago uviedol, že otázky fosílnych palív a ochrany lesov nebudú zaradené do oficiálnej dohody. Predsedníctvo k týmto otázkam vydá samostatné dokumenty, pretože sa na týchto témach počas svetových klimatických rokovaní nepodarilo dosiahnuť konsenzus.
