Umelá inteligencia mladým ľuďom nepomáha len s domácimi úlohami či vyhľadávaním informácií. Často s ňou hovoria aj o hlbších témach, dokonca si vybudujú vzťah. O umelej inteligencii ako náhrade kamarátstva, rodičov či terapeutov a o rizikách, ktoré to prináša, v relácii Aktuálne :24 hovorila odborná poradkyňa z IPčka Zuzana Juráneková.
Skonštatovala, že umelá inteligencia neslúži už len na pomoc informáciami, domácimi úlohami. Podľa jej slov mladým často nahrádza to, čo im v normálnom živote chýba. „Kvalitné vzťahy, priestor, kde môžu byť sami sebou, dôverný človek, ktorému sa môžu otvoriť,“ vymenovala.
„Ak sa umelá inteligencia stane jediným zdrojom napĺňania potrieb mladých ľudí, či už na vzdelávacej, sociálnej, emocionálnej úrovni, tak je to riziko,“ povedala.
V rozhovore tiež upozornila, že umelá inteligencia je nastavená tak, aby sa pýtala a má empatickú formu komunikácie, hoci empatie nie je schopná. „Napĺňa nenaplnené potreby mladých ľudí a zároveň je dostupná kedykoľvek,“ povedala.
„Zastáva rolu blízkeho človeka, aj keď to človek nie je, a ukazuje nám to, čo by mladí ľudia potrebovali a na čom by sme mali popracovať,“ povedala. Zahŕňa to zaujímať sa o nich, počúvať hlbšie, dať im bezpečný priestor a nebagatelizovať. Tvoriť bezpečné prostredie pre mladých ľudí, aby im na ne nemusela odpovedať len umelá inteligencia.
Dodala, že mladý človek si s umelou inteligenciou môže vytvoriť blízky, dokonca intímny vzťah, pri ktorom sa vylučujú tie isté hormóny, ako pri vzťahu s človekom.
Pýtajú sa jej takmer na všetko
Upozornila, že mladí ľudia sa umelej inteligencie pýtajú takmer na všetko. „Pre túto mladú generáciu je mimoriadne dôležitá téma duševného zdravia, čiže často hovoria o svojom prežívaní, hľadajú možnosti pomoci, techniky na zvládanie stresu, úzkosti, sebapoznávanie, sebarozvoj,“ vymenovala.
Dodala, že s četbotom často hovoria aj o najvážnejších témach ako myšlienky na ukončenie života či depresie, úzkosti. „Žiaľ, je tu riziko, že četbot, keďže je nastavený pritakávajúco, vás často utvrdzuje vo vašom presvedčení, videní sveta, prežívaní,“ povedala. Upozornila, že odborník by sa na to pozrel inak a videl veci v širšom kontexte.
Rizikové je podľa nej to, že četbot dokáže poskytnúť návod na to, ako ukončiť život, pretože si nedokáže dostatočne spojiť rôzne podnety. „Nespojí si prompt, ktorý ste mu napísali ako prvý, napríklad, že prežívate niečo ťažké, a prompt, ktorý mu dáte ako druhý, že vyhľadaj mi informácie o mostoch alebo koľajniciach,“ uviedla.
„Pri tom odborníkovi by to bolo úplne inak vedené, bolo by to vyhodnotené ako krízová alebo náročná situácia, kde by sa aj s klientom pracovalo úplne inak, ako ponúkaním alebo generovaním informácií,“ povedala.
Cesta je podľa nej zaujímať sa, ako mladí ľudia umelú inteligenciu využívajú a viesť ich k tomu, ako im má pomôcť, no nie urobiť veci za nich. Zdôraznila aj podporu kritického myslenia a učiť ich rozlišovať medzi umelou inteligenciou a realitou.
