Príprava a schvaľovanie zonácie národného parku musí byť založené na jasných pravidlách, rešpektovaní legislatívy a vedeckých poznatkov. Uviedla to Komisia Slovenskej akadémie vied (SAV) pre životné prostredie a klimatickú zmenu.
Zonácia je podľa SAV nástrojom ochrany prírody s dlhodobým dosahom na fungovanie ekosystémov, regionálny rozvoj aj plnenie medzinárodných záväzkov SR.
„Aktuálny príklad návrhu zonácie Národného parku (NP) Poloniny ukazuje, že tieto zásady nie sú vždy dôsledne uplatnené. Preto je potrebné stanoviť jednotný rámec pre všetky národné parky SR,“ skonštatovala SAV.
Súčasťou návrhu musí byť podľa vedcov rešpektovanie zákonného rámca. Ten má byť východiskom každej zonácie. Ak sú navrhnuté zóny výrazne menšie, ako v prípade NP Poloniny, musí byť také riešenie preukázateľne odborné, nie kompromisné či účelové, tvrdia.
Navrhovaná zonácia tiež musí byť povinne zosúladená s Envirostratégiou 2030, ktorú schválila vláda v roku 2019. Ustanovuje, že každý národný park druhej kategórie má zabezpečiť najmenej 50 percent bezzásahového územia do roku 2025 a 75 percent do roku 2030.
„Zonácia preto nemôže byť statickým aktom. Musí obsahovať plán postupného zväčšovania jadrovej zóny tak, aby národný park smeroval k stanoveným cieľom. Odchýlenie sa od týchto parametrov bez odborného zdôvodnenia je v rozpore so strategickým rámcom environmentálnej politiky štátu,“ priblížila komisia SAV.
Všetky podklady musia byť verejne publikované
Ďalej SAV poukázala na to, že návrh zonácie sa nemôže opierať iba o interné podklady správ NP či subjektov hospodáriacich na jeho území. Musí vzniknúť multidisciplinárny odborný konsenzus, ktorý bude verejne preukázaný a zdokumentovaný.
Každá zonácia musí byť podľa vedcov kompatibilná s požiadavkami IUCN, princípom non-deterioration podľa smerníc Európskej únie, princípmi budovania siete Natura 2000 a požiadavkou zachovania alebo dosiahnutia priaznivého stavu ochrany druhov a biotopov smernice o stanovištiach a smernice o vtákoch, záväzkami SR vyplývajúcimi z UNESCO – Svetové dedičstvo, program MaB, záväzkami vyplývajúcimi z podpisu Karpatského dohovoru a jeho protokolov a Európskou stratégiou biodiverzity 2030.
„To znamená, že pralesy, staré lesy, najcennejšie biotopy a kľúčové územia NATURA 2000 musia byť štandardne zahrnuté do zóny A, ak neexistujú mimoriadne odborné dôvody na iný režim,“ uviedla SAV.
Tvrdí, že všetky podklady musia byť verejne publikované. Musia byť jasne uvedené aj dôvody, prečo sa konkrétne územie do najprísnejšie chránenej zóny A zaradilo alebo nezaradilo. Vedci odporúčajú zabezpečiť, aby bola každá zonácia opakovateľná a odborne zdôvodniteľná.
Má sa tiež garantovať, že hlavným kritériom a cieľom je zachovanie alebo obnova ekosystémov, nie hospodárske využívanie. Predísť sa tak má rozdielnym postupom a nekonzistentným výsledkom ako to je v prípade NP Poloniny.
Každá zonácia musí podľa akadémie vied obsahovať jasný časový plán prechodu na prísnejší režim, spôsob riešenia konfliktov s existujúcimi spôsobmi obhospodarovania území a identifikáciu území, kde je potrebné dočasné prechodné obdobie.
