Priemerné mzdy Slovákov aj naďalej rastú. Oproti zvyšku Európskej únie však zaostávame. Slovenské platy rastú od prijatia eura v roku 2009. Priemerný Slovák vtedy zarobil podľa európskeho štatistického úradu menej ako desaťtisíc eur ročne, čo je mesačne menej ako 800 eur.
O desať rokov neskôr by už táto suma nestačila ani na minimálnu mzdu, ktorá je tento rok 816 eur. Tá priemerná je viac ako dvojnásobná, teda za rok zarobíme v priemere takmer 20 300 eur.
Ani tento nárast nestačil na to, aby mzdy Slovákov dobiehali Európu. Kým v roku 2014, teda po konci globálnej hypotekárnej krízy či gréckej krízy, bol priemerný plat Slováka vyšší ako dostával zamestnanec v Česku, v Poľsku, v Maďarsku či v Rumunsku. Teraz, o desať rokov neskôr, je to inak.
Slovensko sa z 19. miesta posunulo na 23. miesto v rebríčku priemerných miezd v Európskej únii. Predbehli nás takmer všetci susedia. Jedinou výnimkou je Maďarsko, ktoré je rovnako ako pred desiatimi rokmi na 24. mieste.
Rastu minimálnej mzdy sa v Správach venoval redaktor Boris Novotňák:
Dôvody zaostávania
Dôvodov pre zaostávanie za zvyškom Európy je podľa odborníkov viacero. Riešenia ponúkajú zamestnávatelia, odborári aj štát.
„Jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa Slovensko umiestnilo na nižšej priečke, je slabšia hospodárska výkonnosť. Aj v tomto roku, avšak aj v budúcom roku predpokladáme, že ten rast na Slovensku bude pomerne nízky,“ vysvetľuje analytik Matej Horňák.
Zamestnávatelia vidia za pomalým rastom miest aj nastavenie priemyslu. „Významnú časť zamestnanosti tvorí priemyselná výroba, kde sa väčšinou realizuje výrobná fáza produktov, nie ich výskum či vývoj. Priestor pre rast miezd je teda v tejto oblasti obmedzený,“ objasňuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Fillová.
„Napríklad, pre automobilový priemysel to môže byť vývoj produktu a dizajn produktov, ktorý prináša vysokú pridanú hodnotu,“ pokračuje Horňák.
Ak sa to má zmeniť, musí štát podľa analytika dávať viac peňazí do vedy a výskumu, či vytvárať lepšie prostredie pre podnikanie. To však momentálne zhoršuje situácia vo svete a vládna konsolidácia. Na samotný rast miezd má štát podľa ministerstva práce len obmedzené množstvo nástrojov.
„Jedným z nich je zvyšovanie minimálnej mzdy. Tá sa po zavedení nového automatu od budúceho roka prudko zvýši o takmer sto eur,“ uvádza ministerstvo práce.
„Rast minimálnej mzdy je rovnako dôležitý pre rast miezd v celom hospodárstve. Na minimálnu mzdu je naviazaných viacero ukazovateľov. Sú to napríklad aj príplatky v neštandardnom čase a za prácu cez víkendy,“ dodáva hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Némethová.
Vyššia minimálna mzda pomohla podľa analytikov pomohla zvýšiť mzdy aj v Rumunsku, ktoré nás v raste priemernej mzdy predbehlo.
