Na hlavný obsah

Problém dostať sa do práce, do školy či k lekárovi má viac než tretina Slovákov. Mnohí trpia dopravnou chudobou

Niektoré obce majú jeden či dva spoje denne.

Riešenie problému dopravnej chudoby vidia odborníci v podpore hromadnej a zdieľanej dopravy.
Riešenie problému dopravnej chudoby vidia odborníci v podpore hromadnej a zdieľanej dopravy. Foto: STVR

Dopravná chudoba je fenomén, keď si jednotlivci alebo domácnosti nemôžu dovoliť dopravu, alebo majú obmedzený prístup k verejnej či súkromnej doprave. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky sú dopravnou chudobou najviac ohrození obyvatelia Prešovského kraja, najlepšie je na tom Bratislavský kraj.

Približne sedem percent Slovákov žije v oblastiach ohrozených dopravnou chudobou. To znamená, že napríklad k lekárovi musia cestovať dlho a za viac peňazí. Odborníci tvrdia, že problém je v mnohých ohľadoch sociálno-ekonomický.

„Je to kombinácia jednak kvality verejnej dopravy na Slovensku a potom zároveň socioekonomického statusu obyvateľstva. Sú to tí najzraniteľnejší obyvatelia a pre nich je veľmi ťažké aj spraviť napríklad jednorazový výdaj vo výške štyristo eur. Napríklad sa im stáva, že deň pred výplatou nemajú doma k dispozícii ani dvadsať eur,“ priblížil Tomáš Chabada, analytik Inštitútu 2050.

Reportáž o dopravnej chudobe do relácie Správy pripravila redakcia a redaktorka Mariana Kovácsová:

Zdroj: STVR

Problém dopraviť sa do práce, do školy, na nákupy alebo k lekárovi má 38 percent Slovákov. O niečo menej, teda 30 percent, pociťuje problém dopraviť sa za voľnočasovými aktivitami. Až 46 percent Slovákov pociťuje problém v oboch oblastiach.

„Dopravná chudoba je určite sociálny problém, pretože ľudia v dôsledku toho, že sú v dopravnej chudobe, nemôžu chodiť do zamestnania, nemôžu študovať školu, ktorú chcú, nemôžu ísť k lekárovi, to znamená, trpia väčším množstvom ochorení,“ vysvetlila výskumníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Dušana Dokupilová.

Situácia v Banskobystrickom kraji

Medzi kraje zasiahnuté dopravnou chudobou patrí podľa Inštitútu environmentálnej politiky aj Banskobystrický kraj. Niektoré obce majú jeden či dva spoje denne.

„V prípade obcí s nižším počtom spojov denne ide najmä o malé periférne obce s počtom obyvateľov okolo sto alebo menej, kde je mobilita veľmi nízka a obyvatelia využívajú verejnú dopravu len príležitostne,“ informovala vedúca útvaru marketingu a komunikácie Integrovaného dopravného systému Banskobystrického samosprávneho kraja Lenka Štepaneková.

„Tieto obce sú obsluhované aj nad rámec zachádzajúcich spojov, napríklad spojmi „na rázcestí“, takže v realite býva dostupných spojov často viac,“ doplnila Štepaneková.

„Keď napríklad neexistuje hromadná doprava, musí použiť auto. Niekedy to auto nemá k dispozícii, tak by musel použiť taxík. A ten taxík už stojí toľko veľa peňazí, ten človek si to naozaj nemôže dovoliť,“ doplnila Dušana Dokupilová.

Riešenie problému dopravnej chudoby vidia odborníci v podpore hromadnej a zdieľanej dopravy či sociálnych taxíkov. V Banskobystrickom kraji sa ju snažia riešiť aj podporovaním rôznych projektov, napríklad Bez prekážok do školy.

„Priniesol systémovú zmenu a zabezpečil, že deti v našom kraji už nemusia vymeškávať vyučovanie len preto, že ich rodinám neostali na konci mesiaca peniaze na cestovný lístok,“ uviedla Lenka Štepaneková.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika