Moderátorka Oľga Konečná je už viac ako desaťročie stabilnou tvárou športového vysielania na obrazovkách STVR. Za sebou má už viacero veľkých športových podujatí a na obrazovkách nebude chýbať ani počas olympijských hier 2026, ktoré bude spolu s Petrom Čamborom moderovať zo štúdia v Mlynskej doline.
Aj napriek dlhoročným skúsenostiam, k práci pristupuje vždy s maximálnou zodpovednosťou. „Ku každému projektu pristupujem na sto percent. Nemôžem povedať, že štúdio k florbalu neurobím tak dobre ako olympijské štúdio. Vôbec nie. Navyše, diváci sú nároční, fundovaní, preto máme voči nim väčšiu zodpovednosť. Nemôžeme si dovoliť povedať čokoľvek, pretože divák veľmi dobre vie, keď to na neho hráme,“ povedala v rozhovore pre spravodajský web STVR Konečná.
Pracovný deň trvá od rána do večera
Štart olympijských hier sa nezadržateľne blíži. Je to už cítiť v športovej redakcii Slovenskej televízie?
Športová redakcia sa pripravuje už niekoľko týždňov. Intenzívne skúšame nové štúdio a prebiehajú posledné prípravy. Je to cítiť, napätie je vo vzduchu a veľmi sa tešíme na otvárací ceremoniál.
Divákov budete opäť prevádzať televíznym štúdiom. Ako dlho vopred začína príprava športového moderátora pred samotnou olympiádou? Kedy začínate naplno žiť týmto podujatím?
Športový moderátor sa pripravuje celý život. Sledujeme výkony našich športovcov, dianie na športoviskách, dianie vo svetových pohároch. Príprava je dlhodobá. Čo sa týka prípravy na ZOH, riešili sme aj veľa technických vecí, ktoré divák na obrazovke neuvidí. Sú to akreditácie, ubytovanie, zostavovanie tímu či vizualizácia a realizácia nového štúdia. Je toho naozaj veľa a pracujeme na tom možno aj rok.
Ako vyzerá váš bežný denný pracovný deň moderátora počas olympiády?
Bežný deň začína veľmi skoro, pretože štúdiá budú začínať už okolo desiatej. Musíme tu byť už v predstihu a zachytiť dianie pred začiatkom štúdií. Od skorého rána do neskorého večera – posledné štúdio bude končiť približne o pol dvanástej.
Sme na to dvaja, preto verím, že budeme hlavne zdraví, pretože každý jeden výpadok by spôsobil veľké komplikácie. Nehovorím len o nás moderátoroch, ale aj redaktoroch a komentátoroch. Všetko je nastavené tak, aby sme to zvládli, ale pri maximálnom počte ľudí.
Oľga Konečná o príprave športového moderátora na OH:
V neustálom kontakte s expertami
Olympiáda je multišportovým podujatím. Aké náročné je mať dostatočný prehľad naprieč celým programom?
Je náročné mať prehľad o všetkom. Najlepší prehľad máme v športoch, ktoré divákom prinášame aj na televíznych obrazovkách. Biatlonu sa venujeme každý víkend, takže máme detailné poznatky. Pomáhajú nám aj naši experti: Ivona Zvaríková, Veronika Zuzulová, Marián Gáborík a Boris Válabík.
Vo veľmi intenzívnom kontakte som s Veronikou Zuzulovou, ktorá mi už z Francúzska posiela všetky zákulisné novinky a informácie. Preberáme spolu témy, ktoré by sme mohli rozobrať. Myslíme na diváka, aby to bolo pre neho atraktívne.
Do akej miery vám pri práci pomáha, keď máte s daným expertom priateľský vzťah?
Som veľmi vďačná, že mám s našimi expertmi bližší vzťah. Niekedy sme, či už s Veronikou alebo Ivonou, v kontakte na dennej báze. Vymeníme si každú zaujímavosť a na dramaturgii pracujeme celý týždeň. Každý jeden riadok v scenári má nejaký význam a expert je naň pripravený. Nie je to tak, že si desať minút pred štúdiom sadneme a povieme si, že niečo porozprávame.
Kamarátstvo je dobré v tom, že druhá strana sa nebojí zavolať mi alebo napísať kedykoľvek. Jedna od druhej cítime takú istotu. Teším sa, že sme našu expertnú skupinu rozšírili a teším sa na spoluprácu so ženskými kolegyňami.
Oľga Konečná o vzťahoch s expertmi:
Fundovaní diváci
V čom je olympijské vysielanie iné?
Zimné OH budú sledovať aj ľudia, ktorí nesledujú šport pravidelne. Zapnú si športy, ktoré sa im páčia a počas roka ich nesledujú. Myslíme aj na nich a pri dramaturgii a zostavovaní štúdia si uvedomujeme, že nie každý je odborníkom v danom športe. Stretávame sa s mnohými športovcami, s ktorými sme sa doteraz nestretli. Musíme mať väčší záber. OH sú pre nás Olympom z historického hľadiska a počtom priamych prenosov.
Máte za sebou množstvo veľkých športových podujatí, vrátane OH. Sú diváci čoraz náročnejší? Musíte sa dnes pripravovať pocitovejšie a priniesť im viac ako len povrchové informácie?
Diváci sú naozaj už veľmi fundovaní. Veľmi často mi posielajú aj informácie, aby som ich nezabudla povedať v štúdiu. Na jednej strane je skvelé, že sme si vytvorili komunitu divákov, ktorí nás berú prirodzene ako súčasť ich životov a víkendov. Naposledy sa mi to stalo v biatlone: Toto si zachytila? Dajte si to do štúdia. Teším sa, že sa nám aj na sociálnych sieťach vytvorila takáto komunita.
Ale áno, niekedy diváci vedia také detaily, ktoré moderátor, ktorý musí mať záber na viacero športov, nemá čas zamerať. Diváci sú nároční, fundovaní a veľmi dobre vedia, a preto voči nim máme väčšiu zodpovednosť. Nemôžeme si dovoliť povedať čokoľvek, pretože divák veľmi dobre vie, keď to na neho hráme.
Pre väčšinu športovcov je olympiáda niečím výnimočným – vrcholom kariéry. Ako je to v prípade moderátorov? Má aj pre moderátora podobnú váhu?
Ku každému projektu pristupujem maximálne a na sto percent. Nemôžem povedať, že štúdio k florbalu neurobím tak dobre ako olympijské štúdio. Vôbec nie. Vzhľadom na to, o čom sme sa rozprávali vyššie – záber športov a záujem divákov, tak áno, olympiáda je pre mňa vrcholom a som rada, že som opäť dostala dôveru.
Emócie sa nesnaží skrývať
Šport prirodzene vyvoláva emócie. Ako sa vám darí oddeliť vlastné sympatie či fanúšikovstvo od profesionálneho výkonu pred kamerou?
Môj prístup je taký, že sa emócie nesnažím skryť. V momente, keď Petra Vlhová vyhrala Veľký krištáľový glóbus, tak sme s Veronikou Zuzulovou obe plakali, či sme boli live alebo neboli. Emócia bola prirodzená. Keď sa niečo nepodarí, sme sklamaní aj my.
Potom je potrebné mať nejaké odborné pozadie. Devätnáste miesto je niekedy úspech a niekedy neúspech. Pracujeme na tom, aby sme reálne dokázali zhodnotiť, či je to úspech a boli v štúdiu nadšení, aj napriek tomu, že to nie je medaila. Nie na základe emócie, ale na základe vedomostí.
Živé vysielanie neodpúšťa chyby. Ako pracujete so stresom a nečakanými situáciami?
Nesnažím sa na to myslieť vopred. Samozrejme, že v živom vysielaní sa môže stať čokoľvek a aj sa stane. Roky praxe vám však nič nenahradí. Môžete byť pripravení na všeličo, ale prax a dôvera v ľudí v réžii je dôležitá. Oni vám pomôžu.
Pamätáte si moment, keď sa niečo pokazilo, ale divák si to možno ani nevšimol?
Pamätám si na moment na ZOH v Soči 2014. Bola som tam ako reportérka zjazdového lyžovania. Vôbec som netušila, do čoho idem. Postavila som sa do mix zóny a mala mať živý vstup do štúdia. Štúdio sa začalo a preteky sa posunuli o pol hodinu. Režisér mi zakričal, tak Oli, pol hodinu ideš.
Takže sme sa 30 minút rozprávali o všetkom, čo som si naštudovala cestou autobusom na športovisko. Vyzeralo to ako maturita alebo štátnice, keď si vybavujete všetko, čo ste navnímali a všetko divákovi poviete. Našťastie, ďalší posun už nebol. To sa jednoducho stáva, sú to ZOH a počasie nepustí.
Dokážete si šport stále užívať alebo sa naň už pozeráte skôr profesionálne a pracovne?
Posunula som sa z fanúšika, ale teraz skôr vnímam každý technický detail. Moderátor rieši, čo bude na LED-ke, čo bude v pozadí, akú fotku divákom ukážeme. Posunula som sa do televíznej branže, takže vnímam aj takéto detaily. Neverili by ste však, ako si dokážem užiť basketbalový zápas, keď nemusím pracovať. Užívam si to aj v štúdiu.
Teraz sa teším na hokejové zápasy a veľmi aj na biatlon, na Paulínu Bátovskú Fialkovú a Anastasiu Kuzminovú, pretože s nimi trávim každý víkend. Kuzminová sa ako trojnásobná olympijská víťazka po pauze vracia na olympijskú scénu a mám zimomriavky, keď o tom hovorím. Samozrejme, budeme čakať, či sa Petra Vlhová postaví na štart. Na OH v Pekingu sme s Veronikou zažili obrovské emócie, keď sme v štúdiu plakali. Nech jej to vyjde podľa predstáv.
Diváci by si mali odniesť pozitívnu emóciu
Človek pracujúci v športových médiách musí mať šport neustále v merku, nie je to práca, z ktorej odíde, zatvoríte dvere a nedeje sa. Dokážete si od neho niekedy vedome dať prestávku?
Viem si dať pauzu a vypnúť, ale nie nadlho, pretože hneď cinkajú maily alebo sa niečo udeje. U nás doma to je prirodzené. Sledujeme šport, ktorý je zapnutý 15 hodín denne. Akceptuje to môj manžel aj dieťa. Sme športová domácnosť a nemusíme sa k tomu nútiť.
Vo svojich začiatkoch ste mali možnosť byť aj priamo v dejisku olympijských hier. Nechýba vám dnes bezprostredný kontakt s dianím?
Veľmi mi chýba bezprostredný kontakt. Hneď by som sa postavila pod svah alebo do biatlonového areálu a užívala si atmosféru. Absolútne akceptujem, že naše hlavné štúdio je v Bratislave a toto je môj priestor.
Na druhej strane je to asi taký prirodzený vývoj. Z helfera, ktorého nie je vidieť, som sa prepracovala až do štúdia. Je naozaj krásne, kto by to menil? Navyše, bude mi teplejšie ako kolegom. Užila som si aj dosť vetra a mrazu. Športovci mi už začali vykať, takže je to pre mňa dvihnutý prst (smiech).
Ako vidíte šance slovenských športovcov pod piatimi kruhmi? Na koho alebo na čo ste najviac zvedavá?
Keď sa hovorí o šanciach slovenských reprezentantov, tak väčšina očakávaní je skeptická. Ak by sme mali jedno zlato a jeden bronz, tak by to bolo skvelé. Biatlonistky Bátovská Fialková a Kuzminová v aktuálnej sezóne Svetového pohára ukazujú, že medaila môže byť, ak všetko v ten deň bude také, ako má byť. Cvakne to a vybielia všetky terčíky, tak ich bežecké časy ukazujú, že by to mohlo cinknúť. Mágia Kuzminovej a olympiády je neskutočná.
Veľa sa hovorí o hokejistoch, ktorí do Milána idú ako obhajcovia bronzu. Nikto z našich súperov nás takto neberie. Bude to nesmierne ťažké, pretože niektoré tímy majú len hráčov z NHL. Ak sa vytvorí dobrý tím, pôjdeme zápas k zápasu a vo štvrťfinále bude prekvapenie, tak prečo nie?
Veľmi dobré výsledky ukazujú naši mladí športovci, ako napríklad Adam Hagara a súrodenci Kapustíkovci. Majsterka sveta v skialpinizme Marianna Jagerčíková sa v rozhovore usmiala a povedala, že chce byť úspešná a myslí na cenný kov. Všetko sú to príbehy, ktoré môžu skončiť pekne alebo horšie, ale už len to, že to napätie cítime, je pre mňa skvelé bez ohľadu na to, ako to dopadne.
Oľga Konečná o šanciach Slovákov na OH:
Čo si želáte, aby si divák odniesol z olympijského vysielania Slovenskej televízie?
Diváci by si mali odniesť pozitívnu emóciu. To je to, čo by malo športové vysielanie priniesť. Radosť zo športu je dôležitá. Ak sa niečo dozvedia, budeme radi. Určite nie žiadne nervy a negatívne emócie. Ak sa nezdarí slovenským športovcom, tak nech si nájdu niečo iné, čo im urobí radosť. Dôležité je, aby sme nešírili negatívne emócie ďalej.
