Mladá generácia má neraz odlišné očakávania a priority, než na ktoré boli zamestnávatelia zvyknutí. Časť firiem hovorí, že mladí majú vyššie finančné nároky, ale zároveň chcú viac voľného času. Personálna analytička si myslí, že netreba len kritizovať, ale snažiť sa vyťažiť maximum z technologických zručností mladých. Rezort práce tvrdí, že zamestnávanie mladých ľudí systematicky podporuje vo všetkých regiónoch Slovenska.
Vyrastali v prostredí internetu so smartfónom v ruke, súčasťou ich života je každodenné používanie umelej inteligencie. To sú základné charakteristiky generácie Z narodenej medzi rokmi 1997 až 2012 a najmä generácie Alfa, narodenej po roku 2013. Aké skúsenosti majú podnikatelia s absolventmi stredných a vysokých škôl vstupujúcimi na pracovný trh?
„Požadujú diskusiu o význame ich práce, o zmysluplnosti práce, chcú diskutovať o vplyve na životné prostredie a majú ďalšie otázky. Jednoducho povedané, nároky mladých ľudí sú vysoké a schopnosti sú väčšinou nízke,“ povedal Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Analytička ľudských zdrojov Lucia Lednárová Dítetová zdôrazňuje potrebu vnímania pozitív a zručností, ktoré mladá generácia ponúka zamestnávateľom.
„Sú veľmi dobre technologicky zdatní, so zmyslom pre inovatívne myslenie, majú veľký zmysel pre spoločenskú zodpovednosť a majú záujem osobnostne rásť. Majú samozrejme aj negatíva. Majú krátku pozornosť, sú veľmi závislí od technológií,“ dodala.
Generácii Z sa v Rádiožurnále venoval redaktor Rastislav Dubovský:
Zamestnanosť je priorita
Spomínanú závislosť od technológií a toho času najmä na využívaní umelej inteligencie potvrdzuje tiež nedávny výskum Ekonomickej univerzity, robený na vzorke 600 študentov.
„Používanie umelej inteligencie medzi študentami je skôr živelné, väčšina študentov používa uľahčenie svojich úloh. Môže viesť k zníženiu kreativity aj kritického myslenia,“ potvrdila prodekanka pre rozvoj Fakulty medzinárodných vzťahov Kristína Baculáková.
Podpora zamestnanosti absolventov a celkovo mladej generácie je jednou z priorít rezortu práce.
„Projekt právo na prvé zamestnanie, prostredníctvom ktorého sme vytvorili pracovné miesta pre 1 906 ľudí. Druhá fáza prináša rozšírenú podporu o 500 nových pracovných miest s možnosťou preplatenia až 80 percent mzdy zamestnanca po dobu deviatich mesiacov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.
Šéf Obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók nedávno zdôraznil, že pre mladých ľudí a talenty potrebujeme vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby sme sa nemuseli spoliehať na zahraničnú pracovnú silu.
