Vládna koalícia plánuje zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. Predseda zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák (Smer-SD) potvrdil, že návrh je už pripravený.
Slováci, ktorí žijú v zahraničí, môžu voliť poštou 20 rokov. Táto možnosť existuje iba pri parlamentných voľbách a neskôr bola zavedená aj pri referende. Vznikla už aj petícia za zachovanie tejto možnosti.
Záujem hlasovať zo zahraničia sa postupne zvyšoval. V roku 2016 obálku z cudziny odoslalo viac ako 17-tisíc ľudí. O štyri roky neskôr sa počet obálok zo zahraničia zvýšil o viac ako 30-tisíc a o ďalších takmer desaťtisíc stúpol pri posledných parlamentných voľbách.
Voľbe poštou zo zahraničia sa v relácii Správy venovali redaktorky STVR Miriam Čerešníková a Katarína Vítková:
Hlasovať poštou môže v parlamentných voľbách každý slovenský občan, ktorý žije alebo sa počas volieb nachádza mimo krajiny. Podľa nového návrhu by však bolo možné zo zahraničia hlasovať už len osobne na ambasádach, nebude sa však vyžadovať trvalé bydlisko na Slovensku.
„Právo voliť necháme všetkým Slovákom a ten čas a priestor, aby o budúcnosti Slovenska rozhodovali priamo, osobne a tajne,“ vyhlásil Erik Kaliňák.
Slovenské ambasády sa nachádzajú v 66 krajinách sveta. Vo väčšine štátov má Slovensko jeden veľvyslanecký úrad. „Ako to bude vyzerať vo Francúzsku? Kam budú chodiť tí ľudia? Kde sa budú sťahovať cez celú krajinu? Ako to bude vyzerať v USA?“ reagoval poslanec Národnej rady (NR) SR Július Jakab (Hnutie Slovensko – Za ľudí).
Možnosť voliť poštou zo zahraničia sa zaviedla v roku 2005. Štát tak reagoval na rastúci počet Slovákov v cudzine a chcel im umožniť hlasovať bez nutnosti cestovať domov. „Chceme, a to je najľahšie, osloviť Slovákov, ktorí žijú v susedných krajinách,“ povedal v roku 2006 Eduard Kukan (SDKÚ-SD).
Chceli aj digitalizovať
Neskôr prišli úvahy aj o možnosti elektronickej voľby. O jej zavedenie sa pokúšala bývalá vláda. Vtedajšia pracovná skupina na ministerstve upozorňovala najmä na otázku bezpečnosti. „V koaličnej zmluve nám sľúbili, že to zavedieme, ale potom hľadali všetky možné výhovorky, prečo nie,“ poznamenal poslanec NR SR Igor Matovič (Hnutie Slovensko – Za ľudí).
„U nás zatiaľ existuje konsenzus, že neexistuje bezpečné riešenie, ako by sa to dalo urobiť,“ reagoval člen vtedajšej pracovnej skupiny na ministerstve vnútra Slovensko.digital Ján Suchal.
Koalícia sa odvoláva na príklad Dánska. Voľby poštou sú bežné vo viacerých iných krajinách Európy. Patrí sem napríklad Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Luxembursko alebo Poľsko či Taliansko.
„Štát v tomto má mieru voľnej úvahy a Európsky súd pre ľudské práva odmietol, že by štáty mali povinnosť zaviesť pri parlamentných voľbách takúto voľbu zo zahraničia,“ informoval ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.
Na plán zrušiť voľby poštou reagovala aj iniciatíva Chcem tu zostať. Spolu s neziskovými a krajanskými organizáciami spustili petíciu za ich zachovanie.
Najviac nás volí z Česka
Najviac zahraničných Slovákov v zatiaľ posledných parlamentných voľbách odovzdalo svoj hlas z Česka. Bolo ich viac ako 25-tisíc. Žije tam najpočetnejšia slovenská komunita. Predstavovali 43,5 percenta zo všetkých hlasov odovzdaných v zahraničí.
Hlasy Slovákov, ktorí volili v zahraničí, postačili na zvolenie troch poslancov NR SR. Veronika pracuje v Česku ako kaderníčka. Svoju prácu počíta „na hlavy“.
Keď naposledy v Dubnici nad Váhom volila hlavu štátu, musela si pár „hláv“ vyškrtnúť v diári, aby to stihla. Aj preto ocenila rýchlejšiu a lacnejšiu voľbu poštou, ktorú mohla využiť pri hlasovaní v tých parlamentných.
„Bolo to pohodlnejšie a komfortnejšie takto to vyriešiť a zároveň som bola rada, že som si mohla povinnosť splniť. Pre mňa to znamená, že si musím zobrať naviac voľno, čo znamená stratu peňazí, samozrejme,“ skonštatovala kaderníčka Veronika Bušová.
Boja sa o volebné právo
Komunita Slovákov žijúca v zahraničí vníma rušenie voľby poštou ako „trest za mobilitu“. Poukazujú na to, že tí, ktorí tam študujú, pracujú alebo reprezentujú a nestihli by prísť na ambasádu alebo vrátiť sa domov, by o svoje volebné právo prišli.
„Tento krok priamo narúša princíp všeobecnosti a rovnosti volebného práva, pretože znevýhodňuje voličov práve na základe aktuálneho miesta pobytu,“ poznamenal predseda občianskeho združenia Srdcom doma Samuel Zubo.
Slovenská korešpondenčná voľba sa stala inšpiráciou aj pre Českú republiku (ČR). Tá ju prvýkrát využila pri posledných parlamentných voľbách, práve s argumentom, aby mohlo odvoliť čo najviac Čechov v zahraničí.
Bola to napríklad jediná šanca, ako voliť pre prvovoliča Dominika Pavlíka – juniorského reprezentanta ČR v ľadovom hokeji. Ten trénuje a hrá v kanadskom juniorskom tíme.
„Nemusel som letieť niekam na ambasádu do Toronta, ktoré je vzdialené tri hodiny, alebo až do Česka. A na to nemám úplne čas v našom tréningovom pláne. Myslím, že je to skvelá príležitosť pre nás ľudí žijúcich v Kanade a inde na svete, ako môžeme ovplyvniť dianie na českej politickej scéne,“ povedal Pavlík.
Dominik bol jedným z 27 500 Čechov, ktorí volebné právo za hranicami využili. Hlasy zahraničných Čechov, na rozdiel od Slovenska, sa započítavali do štyroch krajov. Z USA a Kanady do Stredočeského kraja, zo západnej Európy do Moravskosliezskeho, z ostatnej Európy do Juhomoravského a zo zvyšku sveta do Prahy. To na Slovensku neplatí, pretože to funguje ako jeden volebný obvod.
