Zrušenie voľby zo zahraničia vo voľbách do Národnej rady (NR) SR podľa viacerých odborníkov síce nie je vyslovene protiústavné, no bol by to „krok späť“.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) avizoval, že návrh na zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách by mal prísť už na najbližšiu aprílovú schôdzu NR SR. Zámer obhajoval obavou z manipulovania volieb.
„Je to krok späť. Počujeme to prvýkrát za dvadsať rokov. Škoda, že neprišli aj nejaké konkrétne skúsenosti, pri ktorých malo dochádzať k machináciám alebo mal vznikať nejaký nátlak na ľudí,“ v Komentároch dňa to povedal politológ Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Miroslav Řádek. Ani generálny prokurátor Maroš Žilinka nemá informácie, ktoré by potvrdzovali manipuláciu volieb.
Kvality ústavného práva
Podľa ústavného právnika Univerzity Komenského v Bratislave Vincenta Bujňáka obsahuje volebné právo štyri hlavné kvality, ktorými sú všeobecnosť, rovnosť, priamosť a tajnosť. „Tieto kvality sa nemusia všetky absolútne uplatniť,“ povedal v relácii Z prvej ruky.
Ako príklad uviedol voľbu ľudí so zrakovým postihnutím, ktorým pri hlasovaní pomáha iná osoba. „Nie je tam zabezpečená tajnosť hlasovania, ale robíme to preto, aby sme posilnili iný politický princíp volebného práva, ktorým je všeobecnosť,“ vysvetlil Bujňák.
Neznamená to teda, že ide o ústavnoprávny problém, pokiaľ sa v plnej miere nezachováva tajnosť hlasovania z dôvodu, aby sa ľuďom umožnil výkon volebného práva.
Volebné právo sa neviaže na územie SR
Ústava taktiež podľa ústavného právnika Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mareka Domina hovorí, že volebné právo je všeobecné a neviaže sa len na územie Slovenska.
„Ak by mali voliči žijúci v zahraničí výrazne sťažený prístup k hlasovaniu, dalo by sa to považovať za neprimerané obmedzenie volebného práva,“ vysvetlil Domin. „V zásade je to na zákonodarcovi, ale z ústavy vyplýva, že každý občan SR má právo voliť poslancov NR SR bez ohľadu na to, či má trvalý pobyt na Slovensku alebo v zahraničí,“ doplnil.
Súhlasí s tým aj Vincent Bujňák, podľa ktorého atribút trvalého pobytu stráca na aktuálnosti. „Stáva sa, že človek má doklady na východe, ale v skutočnosti žije v Bratislave. Tiež máme ľudí, ktorí žijú v Kittsee či v Rajke, ale pracujú na Slovensku. Rez by sa robil veľmi ťažko, keby sme to robili iba na základe kritéria trvalého pobytu,“ skonštatoval.
Ústavný právnik Marek Domin si nemyslí, že by zrušenie voľby poštou zo zahraničia bolo primeraným riešením zabezpečenia transparentnosti volieb.
„Mali by sme hľadať balans medzi tým, aby mohlo voliť čo najviac voličov a na druhej strane, aby sme chránili tajnosť hlasovania a iné ústavné hodnoty. Existujú možnosti, ako ochrániť tajnosť hlasovania, napríklad dať voličom na výber, či chcú voliť poštou alebo na ambasádach,“ uviedol v Komentároch dňa.
Politológ vníma motiváciu Smeru
Politológ Miroslav Řádek za zámerom zmeniť voľbu poštou zo zahraničia vníma motiváciu vládneho Smeru-SD pripraviť sa na nadchádzajúce parlamentné voľby. „Snaží sa vytvoriť podmienky, aby výsledok jeho politických konkurentov nebol tak silný, ako to vidieť v súčasných trendoch,“ priblížil.
Aj keď ide o desiatky tisícov hlasov zo zahraničia, ktoré pri niekoľko miliónovej účasti nehrajú takú veľkú rolu, pokiaľ by došlo k tesnému výsledku volieb, môžu byť rozhodujúce, skonštatoval Řádek.
„Od začiatku volebného obdobia vládna koalícia rozmýšľa nad tým, ako upraviť volebný systém. Špekulovalo sa o tom, či Slovensko zostane jedným volebným obvodom. Každopádne, ani táto vec nebola doriešená. Smer teraz prichádza s témou, ktorú sa mu nepodarí presadiť nielenže v NR SR, ale ani vo vládnej koalícii,“ doplnil politológ.
Voľba prezidenta poštou zo zahraničia
Zaujímavý by podľa neho mohol byť postoj strany Hlas aj prezidenta Petra Pellegriniho. Ten pred prezidentskými voľbami hovoril, že by bol za zavedenie voľby poštou zo zahraničia aj pri voľbách hlavy štátu.
Koaličný Hlas sa v piatok (27. 2.) k téme vyjadril s tým, že neeviduje v rámci koalície žiadnu dohodu na schválení návrhu zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. Tvrdí, že s návrhom prišiel koaličný partner a Hlas nikdy nepotvrdil, že s ním súhlasí alebo že ho podporí. Ak zámer príde do parlamentu, bude si ho koaličný partner musieť podľa Hlasu obhájiť.
„Poštou sa dá voliť iba vo voľbách do NR SR. Čo sa týka možnosti voliť prezidenta poštou zo zahraničia, minimálne tej časti voličov, ktorá sa zúčastnila na voľbách do NR SR, takáto možnosť voľby chýba,“ povedal analytik agentúry NMS Market Research Michal Mislovič.
V zahraničí podľa neho žije približne 600-tisíc Slovákov. „To je pomerne veľká masa ľudí, ktorá má potenciál sa volieb zúčastniť. Pravdepodobne by prijali, keby mali možnosť hlasovať aj na post prezidenta,“ doplnil.
Úspech pravicových strán
Minimálne v posledných dvoch parlamentných voľbách analytici evidujú nárast záujmu o využitie hlasovania prostredníctvom pošty. „Hoci to nie je veľké číslo, môže to byť zásadná cieľová skupina pre určité politické subjekty,“ uviedol Mislovič.
Ľudia zo zahraničia podľa analytika najčastejšie volia pravicové strany. „Veľká časť hlasov v posledných voľbách išlo Progresívnemu Slovensku a až s veľkým rozstupom išla časť SaS,“ priblížil.
Do zahraničia sa sťahujú najmä mladí ľudia, za vzdelaním alebo za prácou na vyšších pozíciách. „Ukazuj to aj ten fakt, že pravicové strany ako PS a SaS získavajú pri voľbe poštou zo zahraničia najviac hlasov, lebo práve takýchto ľudí na Slovensku oslovujú,“ uzavrel Mislovič.
