Pre vysoké ceny energií obmedzil výrobu podnik Duslo Šaľa. Kým napríklad na prelome rokov stála jedna megawatthodina plynu na svetových trhoch do 30 eur, aktuálne je to už vyše 50 eur. Môže za to vojna na Blízkom východe.
Ovplyvnila dodávky a produkciu skvapalneného zemného plynu aj do Európy. Zatiaľ čo na cenách plynu pre domácnosti sa to neprejaví, dôsledky to má v priemysle. Ten nakupuje plyn za okamžité ceny.
Duslo Šaľa u nás patrí medzi najväčších výrobcov v chemickom priemysle a spotrebúva práve zemný plyn. „V súčasnej dobe sme obmedzili výrobu čpavku na technologické minimum, pričom produkcia hnojív stále beží,“ priblížila personálna riaditeľka Duslo Šaľa Silvia Karásiková.
„Pre podnik, akým je výrobca hnojív, znamená plyn jeden z najväčších vstupov a nákladov. Tým pádom je to významný škrt cez rozpočet. Drahší plyn sa môže vo výsledku preklopiť a pretaviť do reality aj v ďalších segmentoch, napríklad v cenách hnojív,“ skonštatoval energetický analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár.
Blízky východ je pritom miestom, kde sa zemný plyn nielen ťaží, ale aj spracováva. Vyrábajú sa z neho práve minerálne hnojivá. „Prípadný výpadok ich produkcie môže ovplyvniť svetové ceny hnojív,“ doplnila Karásiková.
Obmedzeniu výroby v Dusle Šaľa sa v Správach venovala redaktorka Jana Obrancová:
Obávajú sa aj poľnohospodári
Obavy z toho majú aj poľnohospodári. Naposledy, keď cenami výrazne zatriasla ruská invázia na Ukrajinu, stúpli pri hnojivách aj na dvojnásobok. Pri Nitre majú teraz na jarnú sezónu hnojív dosť, ďalšie však budú potrebovať na jeseň.
„Máme z toho veľké obavy, pretože vieme, že pred pár rokmi, keď bola kríza, ceny dusíkatých hnojív vtedy enormne vyskočili. Cesta k tomu, byť nejakým spôsobom rentabilný, je buď znižovať náklady alebo zvyšovať výnosy. Bez hnojív si to neviem celkom reálne predstaviť,“ uviedol konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Pavol Findura.
„Do budúcna je to obrovský zdvihnutý prst, keby konflikt pokračoval, mal by pretrvávajúci charakter a cena plynu by bola stále vysoko, tak to ovplyvní hlavne úrody roku 2027,“ povedal podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Skorší vplyv však na náklady pri výrobe potravín môže mať očakávaný rast palív, ktorých potreba rastie so zakladaním úrody, ako aj vývoj cien kvapaliny AdBlue, potrebnej do traktorov, na ktorej výrobu je tiež treba zemný plyn.
