Členské štáty Európskej únie v pondelok (16. 3.) v Bruseli schválili nové sankcie voči 19 iránskym predstaviteľom a subjektom, ktorí sú podľa nich zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv v krajine.
Veľvyslanci členských štátov EÚ sa na reštriktívnych opatreniach dohodli už predošlú stredu, rozhodnutie teraz jednomyseľne potvrdili aj ministri zahraničných vecí. Slovensko na zasadnutí zastupuje šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD).
Rada EÚ uvalila nové sankcie na 16 osôb a tri subjekty vrátane námestníka iránskeho ministra vnútra pre bezpečnosť a presadzovanie práva, ako aj niekoľkých veliteľov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí sa priamo podieľali na násilnom potlačení nedávnych protestov v krajine.
Rada okrem toho na sankčný zoznam zaradila 27. divíziu iránskych Revolučných gárd pomenovanú po prorokovi Mohamedovi (Sepáh-e Mohammad Rasúl Alláh), zodpovednú za bezpečnosť v Teheráne a v jeho okolí.
Na sankčnom zozname pribudol aj Zbor islamských revolučných gárd Imáma Rezu, provinčná jednotka IRGC v provincii Chorásán Razáví, kde boli zásahy proti protestom obzvlášť brutálne.
Závažné porušovania ľudských práv
Sankcie sa budú vzťahovať aj na členov súdnictva, ktorí sa podieľali na trestných stíhaniach mierumilovných demonštrantov a občianskym angažovaným osobám vrátane obhajcov práv žien, ako aj na novinárov a politických oponentov kritických voči úradom. Niektorí zo zaradených sú zodpovední za vynucovanie priznaní, porušovanie záruk spravodlivého súdneho procesu a udeľovanie neprimerane prísnych trestov mierumilovným aktivistom.
Na sankčnom zozname figuruje aj šéf iránskeho úradu pre väznice, bezpečnosť a vzdelávacie opatrenia.
Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania, ako je vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám, prípady sexuálneho násilia či nátlaku voči väzenkyniam.
Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv, vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania.
Medzi tieto porušenia patrilo vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám. Boli zdokumentované tiež prípady sexuálneho násilia a nátlaku voči väzenkyniam.
Sledovanie a kontrola občanov
Sankcie platia aj pre spoločnosť Naji Research and Development Company (NRDC), iránsku firmu poskytujúcu IT služby a poradenstvo, ktorá je zodpovedná za vývoj mobilnej aplikácie Nazer.
Iránske orgány činné v trestnom konaní ju používajú ako nástroj na sledovanie a kontrolu občanov. Sankcie sa budú týkať tiež šéfa teheránskej kybernetickej polície, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri filtrovaní internetu, cenzúre, kontrole obsahu sociálnych médií a nespravodlivom stíhaní občanov v súvislosti s digitálnym obsahom.
Reštriktívne opatrenia v rámci režimu za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne sa v súčasnosti vzťahujú na celkovo 263 osôb a 53 subjektov.
Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Kaja Kallasová uviedla, že tento krok vysiela Teheránu jasný signál, že nemôže stavať svoju budúcnosť na represii. „EÚ naďalej vyvodzuje zodpovednosť voči Iránu. Zatiaľ čo vojna v Iráne pokračuje, EÚ bude chrániť svoje záujmy a stíhať osoby zodpovedné za domáce represie,“ uviedla minulý týždeň na sociálnej sieti X.
Masívne demonštrácie
Islamskú republiku na prelome tohto roka zasiahli masívne demonštrácie v Teheráne, ktoré vyplynuli z prudko sa zhoršujúcej ekonomickej situácie a postupne prerástli do rozsiahlych protivládnych protestov po celej krajine.
Bezpečnostné zložky ich násilne potlačili. Podľa ľudskoprávnych organizácií prišlo o život viac než sedemtisíc ľudí, iránska vláda priznala tritisíc obetí a násilnosti označila za „teroristické činy“ podporované Spojenými štátmi a Izraelom.
Od konca februára je Irán cieľom pokračujúcich amerických a izraelských útokov, na ktoré reaguje odvetnými údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Vo vojne na Blízkom východe prišli o život tisíce ľudí, spôsobil vysídlenie státisícov obyvateľov a viedol k prudkému rastu cien ropy.
