Kubánske zdravotníctvo, ktorým sa ostrovný štát kedysi pýšil, zažíva hlbokú krízu. V nemocniciach čaká na operáciu 96-tisíc ľudí. Z toho jedenásťtisíc detí. Do konca roka môže počet pacientov narásť až na 160-tisíc. Kolaps zdravotníctva urýchlili výpadky elektriny, nedostatok paliva, liekov aj odchod lekárov.
Kubánsky zdravotnícky systém, dlho oslavovaný ako klenot revolúcie z roku 1959, sa prepadáva do krízy pre kolabujúcu ekonomiku. Podmienky sa prudko zhoršili aj po tohtoročnom zavedení americkej ropnej blokády.
V havanských nemocniciach prichádzajú lekári a sestry do práce vyčerpaní.
„Doma sa nemôžeme poriadne vyspať pre výpadky elektriny a horúčavy. Ale sme tu a dávame zo seba všetko. Všetci, či lekári alebo sestry, naďalej sa staráme o našich pacientov najlepšie ako vieme,“ povedala zdravotná sestra Lisandra Gonzalezová.
„Už sme si zvykli na to, že nám chýba toto, chýba tamto, ale robíme, čo sa dá,“ uviedla zdravotná sestra America Hernandezová.
Kuba musela znížiť počet ročných operácií približne o polovicu. Prioritou ostávajú najnaliehavejšie prípady, keď sú pacienti v priamom ohrození života.
Kríze kubánskeho zdravotníctva sa v Správach venovala redaktorka STVR Viktória Malecová:
„Teraz, so všetkými týmito obmedzeniami, sme si museli určiť priority a obmedziť chirurgické zákroky. Uprednostňujeme najmä vážne stavy a to, čo nemožno odložiť. Prioritou je starostlivosť o matky a deti,“ povedal riaditeľ nemocničných služieb v Havane Fernando Trujillo.
Nízke platy nútia lekárov opúšťať štátne nemocnice a hľadať lepšie príležitosti mimo zdravotníctva alebo dokonca opustiť krajinu. Kubánska vláda pre odliv lekárov spustila núdzový plán a výrazne obmedzila zdravotnícke služby.
„Sú ľudia, ktorí odišli a pracujú na iných pozíciách, v iných funkciách, či iných oblastiach. Pochopili, že im to viac vyhovuje alebo vidia v týchto iných veciach väčšie výhody. Ale je tu veľa tých, ktorí tu zostali, ako vidíte,“ uviedol zdravotný brat Frank Rodriguez.
Kuba prichádza aj o lekárske misie v zahraničí. Platby za lekárske misie predstavujú popri cestovnom ruchu druhý najvýznamnejší zdroj zahraničných príjmov kubánskej vlády.
