Ešte v polovici 20. storočia sme mali vyše 30 modrotlačiarskych dielní. Keď u nás zakázali súkromné podnikanie, mnohé z nich zanikli.
Dnes je už modrotlač zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Tradičnú výrobu a rodinné remeselné bohatstvo chcú pre verejnosť oživiť potomkovia známych majstrov Trnkovcov v Trenčianskom kraji.
„Toto potláčanie vzniklo v Indii. Tam sa nachádzala Indigofera, tá rastlina, ktorou to farbili na modro. Všetko prišlo z Indie, cez Holandsko, potom cez nemecké krajiny, Čechy až sem. Na Slovensku sa nachádzalo veľa dielní. Hlavne od stredu na sever, pomaly v každej dedine alebo v každej doline bola nejaká dielňa modrotlače,“ priblížil Martin Trnka z občianskeho združenia Modrý Dvor.
Aj v Trenčianskom kraji bola jedna z najznámejších tradičných výrobní modrotlače. Bola to práve dielňa pradeda Martina Trnku.
„Púchovská dielňa modrotlače prakticky vznikla v Záriečí. Prvá zmienka o tejto dielni bola v roku 1825. U farbiara sa naučil môj pradedo potláčať a farbiť látky. Tam začína aj tradícia Trnkovskej modrotlačovej dielne,“ uviedol Martin Trnka.
Dodal, že jeho pradedo v roku 1898 na Silvestra presťahoval dielňu do priestorov v Púchove pri Váhu. „Predtým tu bola dlhé desaťročia koželužňa. Tu sa robili kože, čiže preňho to bolo veľmi výhodné, lebo mal hotové jamy na tie kipy, kde sa farbilo,“ povedal.
Blízkosť rieky bola výhodou
Mať dielňu na brehu Váhu malo svoju výhodu. Látku bolo treba viackrát vyprať a vysušiť. Blízkosť rieky preto zohrala svoju úlohu.
„Tam, kde sú tie gaštany, tam už bol svah a išlo sa do Váhu. Dedo prával na tom Váhu, lebo on len vytiahol sudy 20 metrov od dielne a bol na Váhu. Tam mohol krásne prať,“ priblížil Martin Trnka.
Gaštanovú aleju na brehu rieky využívali majstri modrotlačiari na sušenie plátna. Najstaršia generácia Púchovčanov ju má stále v pamäti, tak ako vidno na dobových fotografiách. Tie sa stali aj predlohou pre umelcov pouličnej maľby.
Pri kadiach s indigom popri dedovi a otcovi rástla ďalšia generácia modrotlačiarov – traja bratia Trnkovci. A Martin do tajov remesla zaúča už i svoje deti. „Doteraz mám v ušiach ten zvuk, keď namáčal formu do šašie, taký lepivý zvuk to malo. Potom priložil formu na stôl a dvakrát buchol päsťami. A tak tlačil,“ vysvetlil pán Trnka.
Pozrite si celú reportáž redaktorky Moniky Mannovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Výroba modrotlače
„Pri výrobe modrotlače sa používa väčšinou bavlnená základná tkanina. Tá keď sa vyrobí na tkacích stavoch, tak sa musí potom vybieliť, lebo to už bude finálna farba toho vzoru po tlači a farbení,“ vysvetlil Marián Trnka z OZ Modrý dvor.
Na takúto látku, ktorá sa nekrčí a má dobrú pevnosť, sa natlačí tzv. pap. „To je zelená tekutina, tá nám urobí vzor, ktorý bude potom biely. Keď je to takto natlačené a usušené, farbí sa to v jamách,“ doplnil Marián Trnka.
Vysvetlil, že keďže indigo ako prášok sa nie úplne rozpúšťa vo vode, musí sa spraviť alkalicko-redukčný roztok, v ktorom sa indigo rozpustí.
„Farbenie prebieha tak, že sa ponorí približne na 20 až 30 minút do tohto roztoku. Keď sa to vytiahne, je žlto-zelené. To s modrou nemá nič spoločné. Modrá farba vzniká následnou oxidáciou redukčného kúpeľa. Počet ponorení a vytiahnutí určuje tmavosť. Keď sa to usuší, tak sa to perie v kyslom roztoku. Ten odstráni zvyšné farbivo z tkaniny a rozpustí sa pap,“ vysvetlil Marián Trnka.
Látky vydržali desaťročia
Takto zafarbené látky vydržali aj desaťročia. Ešte dlhšie slúžili vzorkovnice a nástroje, ktoré po generácie požívali majstri v rodine Trnkovcov.
„Toto som našiel pred dvoma mesiacmi na povale v jednej starej truhlici. Robili to pred 200 rokmi a slúžilo to ako pečiatky na plátno. Je úžasné, keď sa dotýkate histórie, ako to bolo kedysi. Tento jeden kus, čo sa dochoval v Púchove, je na meranie látky. Úžasná vec, ako tí ľudia jednoducho vedeli vyriešiť dnes komplikovaný spôsob niečoho, že robíte,“ povedal Martin Trnka.
„Toto je prvá šašia, ktorú si spravil náš pradedo, keď si založil svoju vlastnú živnosť. To má 130 až 140 rokov. Stojím teraz pri ďalšej rarite. Môžem povedať, že na Slovensku podľa mojich vedomostí, sú len dva takéto stoly. Jeden je v múzeu v Poprade, druhý stôl je tento púchovský. Tiež môžeme povedať, že je to koniec 19. storočia, Záriečie,“ doplnil.
Vzácne artefakty a po obnovení aj tradičnú výrobu modrotlače v Púchove chcú bratia Trnkovci v rámci projektu občianskeho združenia Modrý dvor priblížiť i verejnosti a najmladšej generácii. Postupne rekonštruujú vyše 200-ročnú modrotlačiarsku dielňu a pripravujú aj múzeum.
„Za 200 rokov dielňa prežila dve svetové vojny, krízu, vedecko-technickú revolúciu. Hovorím si, že keď to toľko vydržalo, tak stojí za to, sa pustiť do toho a zas to nejako posunúť nejakých ďalších 100 rokov,“ skonštatoval Martin Trnka.
