Pokladnicu Kremľa vyčerpanú vojnou na Ukrajine sa síce podarilo naplniť nečakaným ziskom, ktorý priniesol blízkovýchodný konflikt, avšak ruská ekonomika sa nezotavila. Povedal to v exkluzívnom rozhovore pre Financial Times Thomas Nilsson, šéf švédskej spravodajskej a bezpečnostnej služby.
Totiž, ak by sa ruský rozpočtový deficit mal úplne uzavrieť, cena uralskej ropy za barel by musela byť viac ako sto dolárov ešte jeden rok.
Ako sa ďalej píše v článku, nejde však primárne iba o vykrytie rozpočtových strát, ktoré vojnová ekonomika so sebou prináša, ale najmä o to, že udržateľným modelom rastu nie je produkcia materiálu pre vojny, ktorý následne zničíte na bojisku, priblížil Nilsson.
Podľa neho Moskva presúva peniaze z civilného sektora do bezpilotných systémov a zbraní dlhého dosahu.
Podrobnosti o stave ruskej ekonomiky priblížila v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače redaktorka STVR Elena Seeber:
Švédsko má spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že Rusko systematicky manipuluje údaje, aby oklamalo západných spojencov Ukrajiny a presvedčilo ich, že jeho ekonomika odolala tlaku enormných vojnových výdavkov a západných sankcií.
Švédske aj nemecké spravodajské služby sa zhodli, že Moskva rozpočtový deficit podhodnotila o asi 30 miliárd dolárov. Dlhodobo ruskú ekonomiku čaká pokles alebo šok a nevyhnutne to povedie k finančnej katastrofe, uzatvára Financial Times.
