Z rekreačného strediska Jahodník sme sa vydali do jedinej sprístupnenej jaskyne na západnom Slovensku. Zdolali sme legendárnych sto schodov a popri tom sme sa aj zahrali.
Pripravte sa na to, že cesta k jaskyni, ktorá doteraz zabrala približne 20 minút, sa o niečo predĺži. Ak sa radi hráte, na náučnom chodníku Smolenický kras pribudli interaktívne herné prvky. Hneď prvý sa volá Stĺpy a vďaka kombinácii drevených trámov a reálnych kmeňov stromov má navodiť pocit stiesnenosti, aký prežívali objavitelia pri skúmaní podzemia.
Hravú turistickú trasu prešiel v relácii Slovensko v obrazoch redaktor STVR Michal Slanička:
Opäť naberáme smer jaskyňa Driny. Po chvíli sme v diaľke zbadali ďalší netradičný objekt. „Tento herný prvok súvisí aj s vynálezcom padáka, pánom Baničom, lebo jeho syn bol jedným z prvých, ktorí prišli do jaskyne Driny,“ vysvetlil špecialista marketingovej komunikácie KOCR Trnavský kraj Martin Palkovič.
„Má to ukázať cestu do neznáma pre deti a pre ľudí, ktorí navštívia Smolenický kras, že sa prejdú takým mostom do neznáma. A to neznámo je v zmysle toho, že odpovedajú na otázky,“ doplnil špecialista.
Vyzbrojení informáciami sa púšťame do spoznávania reálneho podzemia. Jaskyňa Driny dostala svoj názov podľa rovnomenného kopca, na ktorom vždy rástli drienky. V miestnom nárečí ich nazývali „drinky“, z toho sa vyvinul názov Driny. Jaskyňu objavili dvaja Smoleničania Ján Banič a Imrich Vajsábel.
„Zaujali ich v zimných mesiacoch výpary zo zemských dutín a potom v lete skúšali nájsť nové priestory, a to sa im podarilo v roku 1929,“ priblížil správca jaskyne Driny Peter Zvonár.
O päť rokov neskôr už mohli turisti obdivovať prvých 175 metrov jaskyne. V roku 1950 vydalo podzemie ďalšie priestory. Jeden z najkrajších nesie názov Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Krásy jaskyne Driny
Dnes jaskyňa v Malých Karpatoch s teplotou vzduchu približne 7,5 stupňa Celzia odhaľuje svoje krásy na 450 metrov dlhom okruhu.
„Jaskyňa Driny je typická puklinovitá jaskyňa. Chodby tu nie sú rozšírené, veľmi veľké, ktoré sú typické pre, napríklad, riečne jaskyne. Tu rieka nikdy nepritekala, preto má jaskyňa menšie rozmery. Má však zaujímavú jaskynnú dekoráciu v podobe rôznych stalaktitov, stalagmitov, nátekov, pagod, záclon a tak ďalej,“ opísal Zvonár.
Stalaktit, stalagmit, stalagnát – takmer rovnako znejúce slová, no každé označuje iný druh kvapľa a správne si to zapamätať je niekedy nad ľudské sily. My sme sa to konečne naučili vďaka jednoduchej pomôcke.
„Stalaktit a stalagmit, tam sú dva rozdiely, dve písmenká. Stalaktit je T a stalagmit obsahuje M. Stalaktit visí, T visí, a M je také rozložené, leží na zemi. To sú dva veľké základné rozdiely. No a stalagnát je stĺp spojený medzi stropom a spodom,“ poučil nás Zvonár.
Sintrová výzdoba má okrovo žltohnedú farbu. Spôsobujú ju minerály železa. Symbolom jaskyne sa stal kvapeľ Slonie uši.
„Je to ružica skamenených záclon. Sú krásne, v protisvetle priesvitné a zakončené zúbkovými okrajmi, ktoré sú špecifické pre jaskyňu Driny,“ povedal správca jaskyne.
Beňovského chodba
Nádhernú kvapľovú výzdobu má aj takzvaná Beňovského chodba. Meno dostala po policajnom náčelníkovi, ktorý sa zaslúžil o sprístupnenie jaskyne.
„Nachádzame sa pri kvapli, ktorý dostal pomenovanie Šikmá veža v Pise. Bol to vlastne stalagmit, ktorý rástol na mäkkom podloží, na hlinách, na íloch, nemal pevné základy,“ uviedol Zvonár.
„Okolo stekajúca voda mu základy podmyla, možno aj nejaký seizmický otras spôsobil, že sa vyhol zo svojho vzpriameného postoja, oprel sa o stenu a na jeho miesto potom vyrástol nový stalagmit, ktorý je stále ešte aktívny, rastie,“ dodal.
Počas zimy v jaskyni zimuje jedenásť druhov netopierov, najpočetnejšie zastúpenie má podkovár malý. Ak sa sem vyberiete tak, ako my na začiatku turistickej sezóny, pozrite sa vysoko nad hlavu, ešte ich tu nájdete.
Hry nekončia
Z jaskyne opäť pokračujeme po náučnom chodníku Smolenický kras a zoznamujeme sa s ďalšími hernými prvkami, natrafili sme na Krútňavové hrnce.
„V Doline Hlboča sa tvoria Krútňavové hrnce. Je to na území, ktoré je chránené, čiže turisti sa tam nedostanú. Tak aspoň takto symbolicky im približujeme Krútňavové hrnce. Ide vlastne o to, že voda vymýva točením do vápencového podložia kotlíky a potom odteká cez ne ďalej do Smolenického krasu,“ uviedol špecialista marketingovej komunikácie KOCR Trnavský kraj Martin Palkovič.
Cez veľkú lúku sme sa vybrali ďalej. Neobišli sme ani takzvaný Amplifikátor ukrytý medzi stromami. „Jeho účelom je zosilňovať zvuky lesa. Takže ľudia môžu počúvať spev vtákov, zvuk stromov, lístia a môžu si aj po pár schodíkoch vyjsť na malú vyhliadku a sú bližšie korunám stromov,“ poznamenal špecialista marketingovej komunikácie.
Posledným hracím prvkom na našej trase sú Klávesy. Ich klepot symbolizuje zvuk vody. Ak lepšie zbystríte sluch, započujete aj neďaleko zurčiacu skutočnú bystrinu. Stanovištia náučného chodníka Smolenický kras spájajú zábavu s poznaním. Vďaka nim sa aj známa trasa mení na nový, doteraz nepoznaný zážitok.
