Ak navštívite jedno z najzápadnejších miest našej krajiny, neobíďte architektonický skvost z dielne Dušana Jurkoviča – Spolkový dom v Skalici. Je to jedna z mála secesných stavieb tohto legendárneho staviteľa na Slovensku. Dnes slúži ako kultúrny dom a je aj časťou Záhorského múzea.
„Skalica bola v minulosti slobodným kráľovským mestom, takže to už niečo vypovedalo o jej statuse. Ako sa o Trnave zvykne hovoriť, že je malým Rímom, tak o Skalici sa zvykne hovoriť, že je malou Trnavou,“ povedal historik a riaditeľ Záhorského múzea v Skalici Martin Hoferka.
Na námestí v centre Skalice sa vynímajú kostoly z rôznych období jej dejín. Popri monumentálnych gotických a barokových stavbách tu stoja aj pozoruhodní pamätníci pomerne nedávnej zlatej éry mesta.
„Domy sú tu väčšinou zo 17. a 18. storočia. Je tu aj najkrajšia skalická budova, Spolkový dom, ktorý bol postavený a otvorený v septembri roku 1905. Budovu naprojektoval Dušan Jurkovič, známy architekt. Bola to jeho prvá stavba na Slovensku, naprojektoval ju ako mladý, ani nie 30-ročný muž v štýle secesia,“ uviedla riaditeľka Mestskej knižnice Skalica Ľubica Rozborilová.
Zaujímavostiam v Skalici sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Monika Mannová:
Vízie dvoch rodákov
V Skalici sa spojili vízie dvoch rodákov z moravsko-slovenského pomedzia. O rozvoj mesta i krajší život Skaličanov sa zaslúžil nielen architekt Dušan Jurkovič, ale aj lekár a národný buditeľ Pavel Blaho.
„Vďaka vhodným podmienkam v druhej polovici 19. storočia sa tu podarilo vytvoriť skupinu, ktorá sa začala zaoberať zbieraním a propagovaním ľudových tradícií na Záhorí. Výsledkom toho bol nielen vznik kultúrneho spolku, Spolkového domu, ale taktiež priamo múzea,“ pokračoval Hoferka.
Architekta Dušana Jurkoviča nazývali „básnikom dreva“. Farebnosť, ornamenty, prvky ľudovej architektúry a návrat k prírode sú typické pre mnohé jeho stavby, aj pre Spolkový dom v Skalici.
„Na priečelí je mozaika, ktorá vznikla na motívy Mikoláša Aleša, českého výtvarníka. Mozaika symbolizuje česko-slovenské priateľstvo. Sú tam dve postavy z českých a slovenských dejín. Niekde sa uvádza, že jeden je Jánošík, druhý by mal byť Jan Žižka. Hore na priečelí je upravený obraz Svätej rodiny, kde Svätý Štefan dáva požehnanie slovenskej rodine,“ ozrejmila Rozborilová.
Ozdobnosť, hravá farebnosť a poézia v dreve návštevníkov očaria aj vo vnútorných priestoroch domu. Dnu sa chodilo pôvodne troma vchodmi.
„Do ulice boli priestory pre spolky, vzadu bola divadelná sála a komunikačné priestory. Ornamenty vidíme na podlahe, zábradlí, hore na osvetlení, na stene a všade je vyrezávané drevo. V jednej časti môžeme vidieť aj schody, nad ktorými je obraz. Volá sa buď pohľad na Skalicu alebo Historická Skalica, mal ho namaľovať Július Koreszka. Bol maľovaný špeciálne pre tento Spolkový dom a je to najväčší Koreszkov obraz. Máme tu aj drevené sochy, ktoré vznikli pár rokov dozadu na Drevárskom sympóziu, niektoré tu autori nechali,“ opísala Rozborilová.
2×
Divadelná sála bola najväčšia na Slovensku
V Spolkovom dome sa hralo aj bábkové divadlo, z ktorého sa zachoval rám javiska. Divadelná sála v čase otvorenia v roku 1905 bola najväčšia na Slovensku.
„Dnes patrí asi k menším, ale určite k najkrajším, lebo sa dochovala v pôvodnom stave, tak ako vznikla, s celou secesnou výzdobou. Máme tu aj krásnu oponu, ktorú namaľoval Antoš Frolka. Je tam motív vítania jari. Opona sa zreštaurovala, ide celá hore, celá dole. Sú tu aj maľby na stenách, fresky, ktoré namaľoval Antoš Frolka. Zobrazujú život ľudu na moravsko-slovenskom pomedzí,“ pokračovala Rozborilová.
Sálu zdobia Jurkovičove typické drevené vyrezávané stĺpy, balkón, na ktorom hrávali hudobníci, a pri stene dodnes stoja pôvodné lavičky, ktoré domáci prezývali lavičky klebetnice.
„Vtedy bolo zvykom, že mladé dievčatá na tancovačky sprevádzali gardedámy. Keď mladí tancovali, gardedámy sedeli na boku na zelených lavičkách a klebetili o všetkých, čo boli v sále,“ dodala Rozborilová.
Spolkový dom prežil bez devastačných zásahov vyše 120 rokov v piatich štátnych útvaroch. V Československu ho pri rekonštrukcii doplnili prístavbami v secesnom štýle a pribudlo aj átrium ako oáza pokoja pre návštevníkov.
Časť domu je dnes súčasťou Záhorského múzea Skalica. Na návštevníkov tu čakajú vzácne zbierky keramiky, originálny interiér aj nábytok z dielne Dušana Jurkoviča, ktorý v Skalici zanechal svoju nezmazateľnú pečať.
