Obce pod Malými Karpatmi sú domovom známej ľudovej keramiky. Keramikárka Katka tradičnými metódami tvorí netradičnú keramiku. Hovorí, že hlina nás uzemňuje, lieči a vieme jej vdýchnuť dušu.
„Po vyštudovaní vysokej školy som stále cítila, že to ‚intelektuálno‘ ešte nie je všetko, čo som ja. Mne keramika prišla úplne mysticky. Proste o 5.00 h ráno mi prišla informácia zhora, že mám robiť keramiku, že choď, zober hlinu a do konca života patrí k tebe, za čo som veľmi vďačná, pretože mi pomáha sa uzemňovať,“ priblížila keramikárka Katarína Slatinská.
Na tvorbu keramikárky Kataríny sa bola pozrieť v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Monika Mannová:
Dnes sa pod rukami Katky Slatinskej rodia vázy, misy, šálky, mozaikové zrkadlá, ale i šperky a plastiky. Tvorivosť a lásku k hline dostala do vienka, remeslo sa však musela naučiť. Vyše roka navštevovala Ústredie ľudovej umeleckej výroby, kde sa naučila točiť.
„Potom som pokračovala v keramickom štúdiu v Čechách a potom som už tvorila sama. Aby sme vytlačili vzduchové bubliny, pomôžeme si valčekom. Hrúbka závisí od toho, čo robíme, musí to byť minimálne päť milimetrov. Robíme si vlastne podklad pod vázu, ktorú ideme robiť,“ opísala Slatinská.
Okrem symetrických tvarov, ktoré vyrába na hrnčiarskom kruhu, používa aj iné technológie. Pri výrobe atypickej vázy jej rukám asistujú len hlina, voda a niekoľko jednoduchých pomôcok.
Hlina môže mať rôzne farby a textúru. Vytvarovaný kúsok po vysušení smeruje do pece, kde sa vypaľuje pri teplote vyše tisíc stupňov – podľa hrúbky a veľkosti približne 48 hodín.
„Spôsob práce, ktorý mám ja, je úplne tradičný – na dva výpaly. Snažím sa udržiavať kultúrnu tradíciu tak, ako bola pôvodne,“ poznamenala keramikárka.
Práca s glazúrou
Po vypálení sa na črepy, ako surové produkty volajú keramikári, nanášajú farebné glazúry zvonku i zvnútra. „Glazúry môžu byť tekuté alebo práškové. Do glazúry si, samozrejme, môžeme pridávať ešte rôzne farby a rôzne oxidy,“ vysvetlila Slatinská.
Katkina keramika nevychádza z tradičných ľudových motívov. Osobitý dizajn vytvára spájaním glazúr a prelínaním farieb. Inšpiruje sa najmä v prírode.
„Možno by som odvážne mohla povedať, že ako mi to prichádza zhora, tak tvorím. Kombinujem jednotlivé glazúry, skúmam, ktoré sa ako zlievajú a vytváram si vlastne vlastné receptúry. Aj farby majú svoj zmysel. Vždy sa mi prelínajú sýtejšie,“ ozrejmila keramikárka. Obľubuje tyrkysovú, žltú či ružovú, no zároveň ich vždy kombinuje s niektorou zo zemitých farieb.
Po glazúrovaní putujú výrobky znovu do pece. Až potom sa ukážu v plnej kráse a farebný výsledok často prekvapí aj samotnú autorku.
„Každá glazúra obsahuje sklo. V podstate je to kremeň, ale ten má tavnú teplotu 1 700 stupňov Celzia. Pracujeme s úplnou imagináciou a vlastnou predstavivosťou toho, ako to má vyzerať. Často sa stáva, že to vyzerá inak, ako máme predstavu do finále. Ale to je na tomto pekné,“ skonštatovala Slatinská.
Čo jej hlina prináša?
Hlina ju najviac naučila trpezlivosti. „Tým, že proces výroby trvá veľmi dlho a počas neho sa môže čokoľvek stať. Môže to prasknúť pri sušení, môže sa to zbortiť. To znamená, že výrobok je reálne urobený a spokojnosť prichádza naozaj až po výpale glazúry,“ poznamenala.
„Robím aj šperky, pretože mám rada ženskú krásu. Mám rada, keď sme ženy krásne. Okrem vnútornej krásy si vieme dokrášliť aj našu vonkajšiu stránku,“ pripomenula Slatinská.
Katka si svoje zručnosti nenecháva len pre seba. Tvrdí, že práca s hlinou je liečivá a tento zážitok sprostredkováva deťom a iným záujemcom o tradičné remeslo.
„Prístup k hline nie je iba remeselný, ale je aj terapeutický. To znamená, že tým, že je to veľmi ťažký materiál, ktorý z vás vyčerpáva fyzickú silu a uvoľňuje všetky emócie, tým pádom sa stávate ľahším človekom. Sú určité typy ľudí, ktorí to potrebujú mať. Ja medzi nich patrím,“ uzavrela keramikárka.
