Na talianskej Etne trénujú tímy, ktoré pri lavíne nemôžu strácať čas. Najvyššia aktívna sopka Európy láka čoraz viac turistov, no pri kráteroch pribúdajú aj nehody. Záchranári preto cvičia so psami, ktoré nájdu človeka aj tam, kde technika nestačí.
Na lavínové pátranie sa nehodí každý pes. Tím potrebuje pokojné, vytrvalé a hravé zviera s výborným nosom, silnou väzbou na psovoda a chuťou pracovať v snehu, vetre aj v chaose. Často ide o nemecké ovčiaky, belgické ovčiaky malinois, border kólie alebo labradory.
Výcviku psov na sopke Etne sa v Aktuálne :24 venoval redaktor STVR Michal Cimerman:
„Pes práve zachytil pachovú stopu a začína hrabať. Snaží sa dostať do otvoru, kde sme umiestnili nášho kolegu,“ opísal príslušník finančnej stráže a psovod Larsona Emanuele Laurentini.
Larson počas nácviku označí miesto a záchranári začnú kopať. Pri skutočnej lavíne rozhodujú minúty, kľúčových je prvých 15. Preto výcvik stojí na opakovaní, poslušnosti, kondícii a hre, ktorá psa učí hľadať človeka ako najväčšiu odmenu.
„Cvičili sme špeciálne s lavínovými psami. Pri hľadaní v lavíne zohrávajú kľúčovú úlohu. Výcvik trvá približne dva roky a robí z nich skutočných špecialistov,“ informoval veliteľ záchrannej stanice v Nicolosi a vrtuľníkový technik Paolo Bernardini.
Psovod si s mladým psom začína budovať vzťah už v prvých mesiacoch. Nasledujú tréningy na hľadanie v lavíne, v otvorenom teréne a neskôr aj v sutinách.
„Noray mi pridelili, keď mala asi tri mesiace. Najprv sme si museli vybudovať vzťah, potom prišli hry s loptou, rukávom a postupný výcvik v teréne,“ priblížil člen záchranného tímu finančnej stráže a psovod Noray Nicola Leo.
Na Etne, ale aj na ktorejkoľvek inej hore či sopke, tak nerozhoduje len sila techniky, ale aj dôvera medzi človekom a psom.
