Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta myšlienku, aby Ukrajina získala v Európskej únii čiastočné členstvo, a argumentuje tým, že krajina brániaca sa ruskej invázii si zaslúži plnohodnotný status, lebo bráni celú Európu pred ruskou agresiou.
Zelenskyj to podľa agentúry Bloomberg uviedol v liste adresovanom predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a cyperskému prezidentovi Nikosovi Christodulidisovi, ktorého krajina teraz únii predsedá.
„Nikdy sme členstvo nepovažovali za pripojenie sa k polovičnej únii,“ uviedol Zelenskyj. Poznamenal, že prijatie Ukrajiny by vyslalo jasný signál v čase, keď sa Rusko snaží blok destabilizovať podporou protiúnijných politických síl a snahou blokovať krajiny ako Ukrajina či Moldavsko od integrácie do EÚ.
Podľa Bloombergu je možné Zelenského vyjadrenie chápať ako doteraz najráznejší nesúhlas s návrhom nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby sa Ukrajina stala pridruženým členom EÚ, plné členstvo by tak krajina zatiaľ nezískala.
Váhanie EÚ by si Rusko vyložilo ako slabosť
Zelenskyj v liste Merze výslovne nespomína, uvádza ale, že polovičaté riešenia Kyjev odmieta a že váhanie nad rozšírením únie by si Rusko, ktoré sa snaží Európu a Ukrajinu rozdeliť, vyložilo ako slabosť.
Ukrajinský prezident už skôr opakovane odmietol akúkoľvek formu čiastočného či druhoradého členstva svojej krajiny v EÚ. Merz však možno pridružený status Ukrajiny považuje za silný politický signál. Rýchle prijatie ako plnohodnotného člena EÚ je totiž podľa nemeckého kancelára nerealistické. Stavajú sa proti nemu okrem iného niektoré členské krajiny.
Podľa Merza by pridružené členstvo znamenalo, že by sa Kyjev mohol zúčastniť na zasadnutiach Európskej rady a Rady Európskej únie, nemal by však hlasovacie práva. Merz navrhuje aj klauzulu o návrate k pôvodnému stavu pred pridružením pre prípad, že by Ukrajina oslabila právny štát či ochablo jej reformné úsilie.
Predstaviť by si Merz dokázal podľa agentúry DPA aj to, že by Ukrajina mala zástupcu v Európskej komisii a v Európskom parlamente – rovnako bez práva hlasovať. Na riadne prístupové rokovania by nemalo mať navrhované pridružené členstvo vplyv.
Kandidátskych krajín usilujúcich sa o vstup do EÚ je teraz deväť, popri Ukrajine tiež Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Moldavsko, Gruzínsko a Turecko.
Každá krajina je v inej pozícii. Napríklad Čierna Hora dúfa, že by sa mohla stať členom už v roku 2028. Rozhovory s Tureckom, ktoré požiadalo o členstvo už v roku 1987, dlhodobo stagnujú. O vstup požiadalo tiež Kosovo, ale kandidátsky status doteraz nezískalo.
